Vedci po prvýkrát zachytili v medzihviezdnom priestore molekulu dôležitú pre vznik života
V hlbokom vesmíre vedci objavili komplexnú organickú molekulu so sírou. Ukazuje, že základná chémia potrebná pre život môže vznikať už v medzihviezdnych mračnách, ešte pred vznikom hviezd a planét.
Vesmír je v podstate nehostinným miestom. Celý čierny, mrazivý, plný nástrah, nehostinných planét, čiernych dier, radiácie a podobne. No kde-tu je aj život. Jediný, o ktorom ale vieme, sa nachádza na našej planéte Zem. Inak je naše pátranie po mimozemskom živote neúspešné. Vedci dúfajú, že ho nájdu na niektorom z mesiacov Jupitera. No zatiaľ ide len o zbožné sny.
O vesmíre panuje predstava, že je „plný vákua“. Ono to však nie je úplne pravda. Keby si si dal helmu dole, hlava ti zamrzne a nebudeš sa môcť nadýchnuť. Napriek tomu sú tam atómy vodíka, hélia, kyslíka a veľa iných, sem-tam nejaká tá molekula. Len tieto častice sú rozptýlené. Väčšia koncentrácia látok sa nachádza maximálne v plynových mračnách a až potom na planétach.
Taktiež panuje predstava, že nosičmi života sú asteroidy. No vyzerá to tak, že toto budeme musieť prehodnotiť. Astronómom sa totiž podarilo detegovať v hlbokom vesmíre komplexnú organickú molekulu nazývanú thiepine (2,5‑cyclohexadiene‑1‑thione, C₆H₆S). Táto nenápadná molekula je pre vedcov dôležitejšia než zlato. Predstavuje totiž ďalší kľúčový krok k pochopeniu, ako môžu v medzihviezdnom priestore vznikať zlúčeniny dôležité pre chemické procesy života, vrátane zlúčenín so sírou, ktoré sú súčasťou proteínov a enzýmov.
Objav dokazuje, že aj v extrémne chladnom a riedkom prostredí vesmíru dokáže vznikať zložitá organická chémia. Laicky povedané, vesmír si pripravuje „chemický základ“ pre život ešte skôr, než sa zrodia hviezdy a planéty.
Je možné, že so vznikom hviezdy vzniká aj život?
Tento objav sa podarilo nájsť v molekulárnom mračne s označením G+0.693‑0.027, ktoré sa nachádza v blízkosti galaktického centra, asi 27‑tisíc svetelných rokov od Zeme. Je to miesto s extrémne bohatou chémiou, podobné oblakom plynu a prachu, z ktorých sa formujú nové hviezdne sústavy. Vďaka rôznym teplotám a hustote tam môžu vznikať rôzne zlúčeniny. Zároveň ide o doposiaľ najväčšiu známu molekulu nesúcu síru, aká bola mimo Zeme zaznamenaná, štruktúrne príbuznú zlúčeninám nájdeným v meteoritoch.
Práve v takomto mračne vedci objavili túto molekulu. Jej problémom je však to, že je pomerne komplexná a doteraz sa predpokladalo, že takéto zlúčeniny bude v medzihviezdnom priestore veľmi ťažké zachytiť. No vesmír je už o niečom inom. V jeho podmienkach sa však takýmto molekulám môže dariť pretrvávať veľmi dlho, najmä ak sú viazané na prachové zrná v chladných oblastiach mračna.
Sme však jediní?
Hľadať vo vesmíre molekuly je samo osebe veľmi zaujímavé. Astronómovia pri tomto procese nemôžu totiž použiť mikroskop. Namiesto toho používajú rotačnú spektroskopiu. Každá molekula má totiž svoju špecifickú geometriu. Pričom, keď rotuje v priestore, absorbuje a emituje elektromagnetické vlnenie. Konkrétne rádiové/mikrovlnné žiarenie. Na presne stanovených frekvenciách podľa svojich rotačných energetických hladín. Po mesiacoch analýz a porovnávania laboratórnych meraní so signálmi to zrazu prišlo. „Odtlačok prsta“, ktorý našli, presne sedel na thiepine.
Dá sa teda predpokladať, že tvorba hviezd a ich okolité oblaky plynu a prachu často súvisia so vznikom komplexných organických molekúl, ktoré môžu neskôr slúžiť ako surovina pre chemické procesy vedúce k životu na prípadných planétach. Takže aj naše Slnko mohlo už pri svojom zrode v rámci svojho protoplanetárneho disku pomôcť k tvorbe zložitých organických molekúl. Môžeme teda povedať, že sme deti Slnka, doslova.
Neprehliadni
