Harvardský fyzik tvrdí, že našiel miesto, kde býva Boh: Nachádza sa na samotnom okraji pozorovateľného vesmíru, hovorí
Nová štúdia, ktorá tvrdí, že našla miesto, kde sídli Boh, sa stala okamžitou senzáciou. Čo je ale na tom pravdy?
Niektoré myšlienky znejú tak zvláštne, až si automaticky pýtaš vysvetlenie. Jednu z nich nedávno priniesol bývalý harvardský fyzik Michael Guillén. Tvrdí, že Boh má konkrétne miesto vo vesmíre a dokonca ho aj vyčíslil.
Podľa neho sa nachádza približne 439 triliónov kilometrov od Zeme. Táto predstava okamžite obletela médiá a vyvolala rozruch, ktorý siahal ďaleko za hranice fyziky, informuje IFL Science.
Hneď na úvod treba povedať jednu dôležitú vec. Nejde o vedecký objav ani o teóriu, ktorú by fyzici brali vážne. Guillén sám priznáva, že ponúkol špekulatívnu úvahu, v ktorej spojil kresťanské texty s pojmom modernej kozmológie, tzv. kozmickým horizontom. Problém nevznikol v otázkach viery, ale v tom, ako narábal s fyzikou.
Kozmický horizont označuje hranicu pozorovateľného vesmíru. Nie preto, že by za ňou nič neexistovalo, ale preto, že svetlo z týchto oblastí k nám nikdy nedorazí. Vesmír sa rozpína a čím je objekt ďalej, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľuje. Za istou hranicou sa vzďaľovanie zrýchli natoľko, že ho svetlo nedokáže dobehnúť.

Guillén túto hranicu premenil na akúsi „kozmickú adresu“.
Neprehliadni
„„Galaxia vzdialená približne 439 450 000 000 000 000 000 000 kilometrov by sa od Zeme vzďaľovala rýchlosťou svetla. Táto vzdialenosť sa nazýva kozmický horizont,“ píše Guillén vo svojej práci.
Miesto na okraji vesmíru
Práve tam podľa neho prestáva existovať čas a vzniká priestor vhodný pre nesmrteľné bytosti.
Lenže fyzici tu začali brzdiť. Kozmický horizont totiž nie je miesto v priestore, kde by sa lámali zákony reality. Ide o hranicu v tom, čo dokážeš pozorovať. To, že svetlo z extrémnej vzdialenosti k tebe dorazí extrémne natiahnuté a spomalené, neznamená, že tam udalosti reálne zamrzli.
Ak by si sa pozeral na Zem z blízkosti tohto horizontu, náš svet by sa ti zdal spomalený alebo zastavený. My by sme však ďalej normálne existovali. Kozmológia tento jav vysvetľuje ako dôsledok rozpínania priestoru, nie ako zastavenie času.
Tu sa však objavuje fascinujúca perlička, ktorá Guillénovu predstavu posúva do ešte bizardnejšieho svetla. Kozmický horizont totiž nefunguje ako stena v priestore, ale ako hranica v čase. Keď sa naň pozeráš, pozeráš sa hlboko do minulosti. Čím ďalej vidíš, tým bližšie sa dostávaš k okamihom po Veľkom tresku.
Ak by Boh skutočne „sídlil“ na kozmickom horizonte, z pohľadu fyziky by sa nachádzal v extrémne horúcom a hustnom stave raného vesmíru. Môže to znamenať, že by nebol „niekde tam vonku“, ale priamo v momente stvorenia, ktorý my vnímame ako hranicu pozorovateľného sveta. Guillén tento dôsledok nespomína, no jeho vlastná logika k nemu nevyhnutne vedie.
Situácia sa ešte viac zamotá pri ďalšom probléme. Kozmický horizont totiž závisí od pozorovateľa. Každé miesto vo vesmíre má svoj vlastný horizont. Ak by mal Boh existovať na horizonte pre všetkých pozorovateľov zároveň, nemohol by mať jednu pevnú „adresu“. Musel by byť rozptýlený po obrovských sférach obklopujúcich každú galaxiu.
Z vedeckého hľadiska by to znamenalo, že Boh by neexistoval ako bod v priestore, ale skôr ako všadeprítomné pole. Paradoxne by sa tak Guillénova fyzikálna predstava viac priblížila mystickým a filozofickým koncepciám božstva než k jeho vlastnej snahe určiť presnú vzdialenosť v kilometroch.

Posúvanie kozmických hraníc lepšími technológiami
Nie je náhoda, že táto myšlienka zaznela práve teraz. Webbov vesmírny teleskop neustále posúva hranice toho, čo dokážeme pozorovať. Každý nový rekord, najstaršia galaxia, najvzdialenejší objekt, nás posúva bližšie k tejto časovej hranici. Guillén len využil aktuálnu fascináciu verejnosti tým, čo sa nachádza „za tým“.
Ako intelektuálna provokácia funguje jeho úvaha výborne. Ako fyzikálne vysvetlenie reality však stojí na veľmi vratkých základoch. Kozmický horizont zostáva hranicou nášho pohľadu, nie mapou božskej adresy. A otázka, kde, alebo či vôbec, má Boh svoje miesto, si aj po tomto výlete vesmírom zachováva viac otáznikov než odpovedí.