Webbov teleskop vzbudzuje nádeje. Možno sme práve objavili planétu s vodou mimo Slnečnej sústavy
Webbov teleskop skúmal exoplanétu TRAPPIST-1e a odhalil nové detaily o jej atmosfére.
Hviezdna sústava TRAPPIST-1 je jednou z najznámejších sústav vo vesmíre, pretože ukrýva 7 exoplanét, ktoré sú veľkosťou podobné zemi, pričom tri z nich ležia v obývateľnej zóne.
Ak sa zaujímaš o astronómiu, potom vieš, že obývateľná zóna predstavuje ideálnu vzdialenosť od hviezdy, v ktorej planéta dostáva akurát energie na to, aby mohla na jej povrchu existovať voda. Ak sa nachádza planéta príliš blízko, stáva sa horúcou a voda sa vyparí, ak zas príliš ďaleko, tak je chladná a voda zamŕza.
Samozrejme, obývateľná zóna nie je všetko, hoci ide o mimoriadne dôležitý faktor, ktorý výskumníci zvažujú, keď pátrajú po exoplanétach, na ktorých by mohol byť život. Ako informuje americká NASA, Webbov vesmírny teleskop, momentálne najvýkonnejšie vesmírne observatórium aké máme, sa v rámci posledných pozorovaní zameral na konkrétnu exoplanétu TRAPPIST-1e. Existuje šanca, že toto bude prvá planéta ktorú objavíme, ktorá má na povrchu vodu.
“Infračervené prístroje Webbovho teleskopu nám poskytujú viac detailov, než sme kedy predtým mali k dispozícii, a počiatočné štyri pozorovania planéty „e“, ktoré sme boli schopní urobiť, nám ukazujú, s čím budeme musieť pracovať, keď dorazia zvyšné informácie,” povedal Néstor Espinoza, hlavný vyšetrovateľ výskumného tímu Space Telescope Science Institute.
Ukrýva exoplanéta vodu
TRAPPIST-1e je jednou z planét, ktoré sa nachádzajú v obývateľnej zóne červeného trpaslíka, ktorým je hviezda TRAPPIST-1. Červené trpaslíky sú o niečo menšie a chladnejšie ako naše Slnko, čo znamená, že planéty musia obiehať okolo hviezdy v menšej vzdialenosti ako Zem. Zároveň vedci zistili, že červené trpaslíky môžu mať pomerne agresívnu povahu. Znamená to, že vytvárajú veľa erupcií a výronov hmoty, ktoré majú potenciál “odfúknuť” atmosféru blízkych planét.
Webbov vesmírny teleskop analyzoval planétu počas tranzitu. Ide o okno, kedy planéta z nášho uhla pohľadu prejde popred svoju hviezdu a jemne ju zatieni. Ak má planéta atmosféru, časť hviezdneho svetla prejde aj cez ňu, čo odhalí kompozíciu planéty. Každý prvok má totiž svoje “spektrum”, teda ukáže sa inak na svetelnej stope, ktorú zachytávajú špeciálne spektrografy.
Neprehliadni
Webb pozoroval exoplanétu TRAPPIST-1e počas štyroch tranzitov, čo je na výskumné pomery stále málo. Zatiaľ ale vesmírny teleskop zistil, že TRAPPIST-1e s najväčšou pravdepodobnosťou nemá svoju primárnu atmosféru, teda svoju pôvodnú atmosféru. Hoci to znie zle, výskumníci vysvetľujú, že nádej ostáva.
Množstvo planét, vrátane našej Zeme, si počas svojej evolúcie vybudovalo ťažšiu sekundárnu atmosféru. Existuje možnosť, že TRAPPIST-1e nemá sekundárnu atmosféru, no rovnaká šanca je, že v skutočnosti túto druhotnú atmosféru má.
Planéty TRAPPIST-1 nemáme s čím porovnať
Vedci ďalej hovoria, že existuje len nízka pravdepodobnosť, aby sa atmosféra exoplanéty skladala primárne z oxidu uhličitého, ako hrubá atmosféra Venuše alebo tenká atmosféra Marsu. Jedným dychom dodali, že so sústavou TRAPPIST-1 neexistujú v našej Slnečnej sústave paralely.
“TRAPPIST-1 je veľmi odlišná od nášho Slnka, a preto je aj jej planetárny systém veľmi odlišný, čo spochybňuje naše pozorovacie aj teoretické predpoklady,” tvrdí Nikole Lewis, jedna z autorov nového výskumu.
Ak existuje tekutá voda na planéte TRAPPIST-1e, potom ju môže sprevádzať skleníkový efekt. Ten môžu vyvolať viaceré plyny, primárne však oxid uhličitý. Skleníkové plyny pomáhajú udržať atmosféru stabilnú a planétu teplú.
„Malý skleníkový efekt má veľký význam. Merania nevylučujú, že na udržanie vody na povrchu je tam dostatok oxidu uhličitého. Podľa analýzy tímu by voda mohla mať podobu globálneho oceánu, alebo pokrývať menšiu oblasť planéty, kde je Slnko v neustálom zenite, obklopené ľadom. To by bolo možné, pretože vzhľadom na veľkosť planét TRAPPIST-1 a ich blízke obežné dráhy okolo ich hviezdy sa predpokladá, že všetky sú prílivovo viazané, s jednou stranou vždy otočenou k hviezde a druhou vždy v tme,” dodáva Lewis.
Výskumníci sú stále len v počiatkoch učenia sa toho, čo všetko Webbov teleskop dokáže. Hoci Webb nezistil nič jednoznačné, výskumníci dodávajú, že majú k dispozícii len malú vzorku dát. Výskum exoplanéty stále prebieha a v budúcnosti získame definitívnu odpoveď.
