Čína plánuje 60-tonový tank s 10 MW jadrovým reaktorom a railgunom. Dostrel má dosiahnuť až 450 kilometrov
Čínski výskumníci navrhli 60-tonový jadrový tank s elektromagnetickým railgunom. Koncept počíta s reaktorom s výkonom 10 MW a dostrelom až 450 kilometrov.
Čínski výskumníci prišli s konceptom bojového vozidla, ktorý sa výrazne líši od dnešných tankov. Namiesto klasického dela by dostal elektromagnetický railgun a energiu pre jeho systémy by v konečnej fáze vývoja dodával malý jadrový reaktor.
Navrhované vozidlo by malo vážiť približne 60 ton. Výskumníci počítajú s reaktorom triedy 10 MW a railgunom, ktorý by pri maximálnom výkone získal až 50 megajoulov energie. Projektil by podľa odhadov mohol dosiahnuť rýchlosť približne 3,5 kilometra za sekundu, informuje Interesting Engineering.
Teoretický dosah by tak mohol dosiahnuť približne 450 kilometrov. Nejde však o tank, ktorý by sa už vyrábal alebo vstupoval do služby. Návrh predstavuje dlhodobý výskumný koncept a samotní výskumníci ešte musia vyriešiť viacero zásadných technických problémov.
Najskôr diesel, jadro príde až neskôr
Vývojový plán počíta s postupným zvyšovaním výkonu. Prvá verzia by ešte nemala jadrový reaktor. Pohon by zabezpečil dieselový generátor s výkonom približne 1 500 koní. Elektromagnetické delo by v tejto fáze získalo 10 MJ energie a teoretický dosah by predstavoval približne 150 kilometrov. Vozidlo by zároveň využilo superkondenzátory a zotrvačníky, ktoré by dokázali uchovať energiu pre systémy s vysokými okamžitými nárokmi.
China plans 60-ton 10MW nuclear-powered tank with 50MJ railgun for 280-mile strikes. https://t.co/Iyb3weXGVJ
— Mike Alderson FRSA (@OpenEyeComms) September 16, 2026
Neprehliadni
Druhá generácia by výkon elektromagnetického dela zvýšila na 20 MJ. Odhadovaný dosah by sa vďaka tomu priblížil k 300 kilometrom. Výskumníci počítajú aj s elektromagnetickým pancierom s výkonom 10 MJ a približne piatimi tonami pokročilých systémov na skladovanie energie.
Do ďalšieho vývoja chcú zaradiť aj polovodičové batérie a supravodivé úložiská. Všetky elektrické systémy by následne prepojila palubná mikroelektrická sieť. Až posledná fáza, ktorú návrh predpokladá po roku 2045, by priniesla jadrový pohon.
Reaktor má byť neuveriteľne malý
Práve jadrový reaktor predstavuje jednu z najnáročnejších častí celého konceptu. Výskumníci počítajú s malým modulárnym reaktorom, ktorý využije olovo-bizmutové chladenie. Tepelný výkon má dosiahnuť približne 10 MW. Ešte zaujímavejšia je požiadavka na rozmery. Celý reaktorový systém by sa podľa návrhu mal zmestiť do priestoru s objemom približne dvoch kubických metrov. Do bojového vozidla však nestačí vložiť samotný reaktor. Potrebuješ aj tienenie proti žiareniu, systém na premenu tepelnej energie na elektrickú a riešenie odvodu tepla.
Práve posledná časť môže byť mimoriadne problematická. Reaktor síce umožní dlhodobú výrobu energie, no zároveň vytvára veľké množstvo odpadového tepla. Tank pritom nemôže jednoducho použiť riešenie podobné elektrárni s obrovskými chladiacimi vežami. Návrh preto počíta s tým, že radiačné tienenie nebude vážiť viac ako približne tri tony a palivo by malo vydržať najmenej päť rokov.
Jadrový reaktor má ešte jeden zásadný problém. Nemôže jednoducho poslať 50 megajoulov energie do railgunu v jedinom okamihu. Reaktor vyrába energiu priebežne. Elektromagnetické delo však potrebuje obrovský výkon počas extrémne krátkeho času, aby urýchlilo projektil na niekoľko kilometrov za sekundu. Preto by tank potreboval veľkokapacitné zásobníky energie. Tie by medzi výstrelmi postupne získavali elektrickú energiu z reaktora a následne ju uvoľnili v krátkom impulze.
Práve kondenzátory, batérie, supravodivé úložiská a výkonová elektronika tak môžu byť pre celý projekt rovnako dôležité ako samotný reaktor. Výskumníci zároveň počítajú s tým, že vozidlo musí zvládnuť veľmi náročný terén. Podľa návrhu by malo odolať otrasom s hodnotami približne 30 g. To vytvára ďalšiu komplikáciu. Citlivé elektrické systémy, energetické zásobníky aj samotný reaktor musia prežiť otrasy, vibrácie a nárazy, ktoré sprevádzajú pohyb ťažkého bojového vozidla v teréne.
Jadrový tank má aj veľký problém s prežitím
Technológia však nie je jedinou otázkou. Jadrový reaktor zaberie priestor a pridá hmotnosť, ktorú by klasický tank mohol využiť na pancierovanie, muníciu alebo ochranu posádky. Ak navyše vozidlo zasiahne nepriateľská zbraň, poškodenie reaktora prináša ďalšie riziká. V rozhovore pre South China Morning Post vojenský expert upozornil, že umiestnenie štiepneho reaktora do bojového tanku zostáva nepraktické. Poukázal pritom najmä na potrebu tienenia a odvádzania tepla.
„Posádky stále potrebujú odpočinok, zatiaľ čo tanky stále potrebujú muníciu a údržbu,“ upozornil expert.
Práve tento argument ukazuje jednu zvláštnosť konceptu. Jadrový reaktor môže vyriešiť problém s množstvom dostupnej elektrickej energie, no nevyrieši všetky ostatné obmedzenia bojového vozidla.
Jednou z možností by preto bolo vytvoriť z konceptu úplne iný typ vojenského stroja. Výskumník citovaný denníkom South China Morning Post navrhol zvážiť bezposádkovú verziu. Takéto vozidlo by nemuselo riešiť ochranu ľudskej posádky rovnakým spôsobom ako klasický tank. Obrovské množstvo elektrickej energie by navyše nemuselo slúžiť iba railgunu. Vozidlo by mohlo poháňať výkonné lasery, mikrovlnné zbrane, radary alebo systémy elektronického boja.
„Bezposádkové vozidlo by mohlo využiť dostatok elektrickej energie na lasery, mikrovlnné zbrane, radar a elektronický boj,“ uviedol expert.
Takýto stroj by sa už viac podobal na mobilnú energetickú a bojovú platformu než na klasický tank. Čínsky návrh preto nemožno chápať ako oznámenie nového tanku, ktorý čoskoro vyrazí na bojisko. Vývojový plán siaha až za rok 2045 a pred zavedením jadrového pohonu by bolo potrebné zvládnuť viacero generácií technológií. Samotný railgun zároveň potrebuje vyriešiť otázky životnosti, zásobovania energiou, chladenia a spoľahlivosti pri opakovaných výstreloch. K tomu sa pridáva hmotnosť reaktora, tienenia a energetických zásobníkov.
Štúdia vyšla v recenzovanom čínskom časopise Acta Armamentarii. Výskumníci zároveň uvádzajú potrebu ďalších viacfyzikálnych simulácií a testov na úrovni celého vozidla. Koncept tak zatiaľ ukazuje najmä smer, ktorým by sa mohli uberať bojové vozidlá s extrémnymi nárokmi na elektrickú energiu. Či sa kombinácia jadrového reaktora, railgunu a 60-tonového vozidla niekedy dostane za hranice výskumných návrhov, zostáva otvorenou otázkou.
