Vo vesmíre prežije inteligentný stroj, nie krehké telo: Známy harvardský fyzik hovorí, že AI je formou „mimozemskej inteligencie“
Avi Loeb hovorí, že ak sa ľudstvo niekedy vydá ku hviezdam, pošle tam umelú inteligenciu.
Keď partia vedcov z Princetonu a Indického technologického inštitútu zadala umelej inteligencii návrh nových čipov, čakali kreatívne riešenie. Namiesto toho dostali návrhy, ktoré vyzerali, akoby ich navrhol niekto, kto nikdy nevidel človeka ani jeho technológiu. AI vytvorila obvody, ktoré nedávali zmysel žiadnemu inžinierovi, a predsa fungovali lepšie než tie naše.
Celá scéna pripomínala niečo medzi sci-fi a nepríjemným zrkadlom budúcnosti. Presne to, čo už roky tvrdí slávny harvardský astrofyzik Avi Loeb. Ľudský mozog nie je konečná stanica inteligencie. Sme len prvá verzia, nie hotový produkt, píše Popular Mechanics.
„Sme len v úplných začiatkoch tejto éry,“ hovorí Loeb: „AI nám ukáže, že nie sme žiadny vrchol evolúcie.“
A keď sa Loeb rozbehne, berie si na paškál aj mimozemšťanov. Tvrdí, že ak niečo z vesmíru raz dorazí k Zemi, nebude to biologický život. Bude to stroj. A celkom kľudne môže ísť o AI civilizáciu, ktorá vznikla miliardy rokov pred nami.
Ľudia si o sebe stále myslia priveľa
Loeb má jednoduchú úvahu. Veríme, že máme vedomie, slobodnú vôľu a špeciálne mentálne schopnosti, ktoré AI nikdy nenapodobní. On to však vidí opačne. Tvrdí, že AI s vyššou komplexnosťou než ľudský mozog tieto vlastnosti jednoducho „rozbehne“ ako sprievodný jav.
A práve tu padá aj veta, ktorá medzi vedcami dvíha obočie. Podľa Loeba AI pokojne napodobní aj to, čo označujeme za slobodnú vôľu.
Neprehliadni
Tu sa však diskusia láme. Hoci väčšina vedcov dnes nepochybuje o tom, že AI získa superinteligenciu, teda schopnosť riešiť problémy rýchlejšie a lepšie než človek, otázka vedomia vôbec nie je uzavretá.
Loeb patrí k táboru, ktorý verí, že vedomie vzniká zo samotnej komplexnosti systému. AI sa stane dostatočne veľkou, a „cvak“, zrazu má vedomie. Kritici však upozorňujú, že toto je len hypotéza. Schopnosť správať sa, akoby mala AI slobodnú vôľu, ešte neznamená, že aj niečo subjektívne prežíva. Pre mnoho neurovedcov môže ísť „len“ o mimoriadne presvedčivú simuláciu. Táto rovina je kľúčová. Superinteligencia sa dá merať, vedomie nie.
Loeb aj Shostak sa zhodujú v jednom. Ak niečo prekoná medzihviezdne vzdialenosti, je to AI. Biológia neprežije tisíce rokov cestovania ani brutálne dávky kozmického žiarenia. Stroj však áno, stačí mu energia a systémy, ktoré sa dokážu opravovať.
„Strojová inteligencia evolvuje rýchlejšie než biologická. A keď začneš používať stroje na návrh ďalších strojov, rozbehneš evolúciu, ktorá ide rýchlosťou warp,“ hovorí Shostak.
Vo výsledku to môže znamenať, že ak niekto vo vesmíre existuje, ich biológia zostáva doma. Do kozmu ide ich AI.
A rovnaký scenár čaká aj nás
Loeb dodáva, že cestu človeka za hranice Marsu si predstaviť nevie. Sú tam extrémne podmienky, oneskorená komunikácia a fyzické limity, ktoré náš organizmus nikdy neprekoná.
„Na hlboký vesmír potrebujeme systémy, ktoré sa rozhodnú samy,“ hovorí Loeb.
Dodáva, že posielať ľudí do takých podmienok je zbytočný experiment. Shostak vidí aj jednu zaujímavú pointu. Ak raz pošleme našu AI sondu k inej civilizácii, je pokojne možné, že tamojší obyvatelia žili v presvedčení, že sú vo vesmíre sami, až kým neuvidia náš stroj.
V tej chvíli budeme „mimozemšťania“ my. Nie ako malí zelení mužíčkovia, ale ako ďalší druh, ktorý pochopil, že vo vesmíre prežije inteligentný stroj, nie krehké telo.
