„Číne sa podarilo nahrať mozog do superpočítača“, tvrdia titulky. Pravda je však oveľa nudnejšia aj šokujúcejšia zároveň
Titulky tvrdia, že Čína „nahrala mozog do superpočítača“, no realita je úplne inde. Pozri sa, čo vývojári v skutočnosti vytvorili a prečo to môže zmeniť budúcnosť umelej inteligencie.
Čínski výskumníci sa pochválili strojom, ktorý okamžite vyletel na sociálne siete. Tvrdia, že vytvorili superpočítač modelovaný podľa mozgu makaka. Názov si nevybrali náhodou, volá sa Darwin Monkey alebo interne Wukong. Opičí kráľ ako marketing vždy zaberá, ale samotný hardvér je zaujímavejší než celé PR okolo neho, informuje portál Popular Mechanics.
Wukong pracuje s viac ako dvoma miliardami umelých neurónov a so stovkou miliárd synapsií. Používa elektrické pulzy podobné biologickým, takže pôsobí „mozgovito“. Celý stroj fičí približne na 2 000 wattoch, čo je aj jedným z hlavných dôvodov, prečo neuromorfia láka vývojárov. Klasické superpočítače žerú megawatty. Toto žerie ako rýchlovarná kanvica. Médiá však často skočia rovno na vetu „nahrali mozog opice do počítača“. A tam sa začína problém.
Neuromorfický počítač nie je digitálny mozog
Výskumníci hovoria na rovinu, že Wukong nie je emulácia mozgu. Je to neuromorfický stroj. Pre bežného človeka je dôležité zapamätať si tento rozdiel: Neuromorfický počítač je hardvér, ktorý napodobní spôsob, akým mozog komunikuje. Má neuróny, synapsie a signály, ale iba ako inžinierske riešenie. Cieľom je efektívna AI, nie digitálne vedomie. Emulácia mozgu je zas kompletná softvérová rekonštrukcia biologického mozgu. Predstava, že niekto jedného dňa popíše každé spojenie v mozgu a spustí to v počítači.
Wukong patrí striktne do prvej kategórie. Dve miliardy neurónov znejú pôsobivo, ale ľudský mozog ich má okolo 86 miliárd. Ak by si chcel emulovať celý mozog, Wukong je iba malá vzorka. Preto je dôležité hovoriť presne, čo vlastne vzniklo.
Napriek tomu má projekt reálny význam. Neuromorfický hardvér pomáha pochopiť, ako mozog rieši informácie na úrovni signálov. Práve tu sa otvára priestor pre medicínu.
Neprehliadni
„Poznáme veľké mozgové systémy, ale detailné bunkové výpočty sú hranica, kde stále tápeme,“ hovorí Cory Miller, neurovedec z University of California v San Diegu.
Prečo práve opica?
Makaky sú vedecký štandard, keď ide o výskum inteligencie a správania. Nie sú to „malí ľudia“, ale kognitívne stoja oveľa bližšie k nám než myši či potkany. Preto sa Wukong netvári ako základ pre digitálne vedomie, ale ako model, ktorý pomáha pochopiť komplikované okruhy skutočného mozgu.
Takýto stroj môže zrýchliť experimenty. Ak chceš otestovať, ako sa správa určitý okruh neurónov, nepotrebuješ čakať roky na výsledky biologických štúdií. Wukong poskytne rýchlejšiu simuláciu. Je to skratka, nie náhrada.
Čína nie je jediná, kto takýto stroj vyvíja
Wukong síce vyzerá ako technológia zo sci-fi, no nefunguje vo vzduchoprázdne. Dá sa povedať, že momentálne pôsobí najambicióznejšie, ale nie je jediný projekt svojho druhu. Neuromorfický výskum beží aj inde a niektoré riešenia sú rokmi overené a stabilné. Dobrým príkladom je SpiNNaker z Británie a Nemecka. Ide o superpočítač so zhruba pol miliónom jadier, ktorý zvláda simulovať okolo miliardy neurónov v reálnom čase a slúži desiatkam laboratórií. Na opačnom konci spektra stojí Loihi od Intelu. Je to maličký, extrémne úsporný neuromorfný čip určený pre robotiku a malé zariadenia. Nesnaží sa o veľkolepú simuláciu mozgu, ale o efektívne spracovanie dát priamo na hardvéri, čo z neho robí praktický nástroj pre každodenné AI aplikácie.
„Podobné oznamy treba brať s rezervou, lebo nie všetky údaje sú verejné,“ vysvetľuje Miller.
Na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti?
Wukong nepredstavuje digitálnu kópiu mozgu. Je to krok v oblasti hardvéru, ktorý pripravuje pôdu pre nové typy AI, nové medicínske postupy a nové spôsoby, ako analyzovať mozgové poruchy. Svet k „singularite“ neletí, ale experimenty tohto typu ukazujú, že výskum mozgu už nebeží len v mikroskopoch. Časť sa presúva na stoly inžinierov.
A keď sa spojí biológia s elektronikou, vždy vznikne niečo, čo stojí za pozornosť, nie preto, že to nahrádza mozog, ale preto, že to otvára nové otázky.
