Rover Curiosity našiel na Marse látky spájané so vznikom života. Vedci hovoria o náleze, ktorý posúva celé pátranie ďalej
Nové organické zlúčeniny objavené roverom Curiosity sú doteraz najkomplexnejšie organické zlúčeniny, aké sme na Marse objavili.
Na Marse sa opäť objavil nález, ktorý posunul pátranie po živote o krok ďalej. Rover Curiosity od NASA zachytil nové organické zlúčeniny, teda chemikálie, ktoré na Zemi spájame so vznikom života. Nejde o dôkaz života, ale o niečo, čo vedci sledujú už roky, stavebné kamene, z ktorých sa život môže zrodiť.
Tentoraz však nešlo len o to, čo rover našiel, ale ako to našiel, informujú vedci z University of Florida. Doteraz väčšina experimentov fungovala jednoducho, vzorka sa zahriala na vysokú teplotu a prístroje analyzovali plyny, ktoré sa z nej uvoľnili. Tento proces sa nazýva pyrolýza. Na Zemi funguje dobre, no na Marse narazil na problém.
Marťanská pôda obsahuje perchloráty, chemické soli, ktoré sa pri zahriatí správajú ako bielidlo. Namiesto toho, aby pomohli odhaliť organické molekuly, ich často zničili skôr, než ich prístroje zachytili. Výsledok tak mohol byť skreslený alebo úplne prázdny.
Práve tu prišla zásadná zmena. Vedci použili takzvanú „mokré chémiu“ pomocou látky TMAH. Táto chemikália molekuly najprv chemicky upravila a stabilizovala, až potom prebehlo zahriatie. Dá sa to predstaviť ako ochranný obal, krehké molekuly sa „zabalili“, aby prežili analýzu.
Vďaka tomu rover po prvýkrát zachytil komplexnejšie organické látky v podobe, ktorá sa viac podobá ich pôvodnému stavu. To je jeden z dôvodov, prečo tento experiment vzbudil taký záujem.
Neprehliadni
Rover Curiosity otvoril objavom novú kapitolu pátrania po živote na Marse
Rover analyzoval vzorky v oblasti Glen Torridon v kráteri Gale. Ide o miesto, kde sa kedysi nachádzalo jazero. Vedci tam objavili viac než 20 rôznych organických molekúl. Medzi nimi sa objavila aj zlúčenina obsahujúca dusík, ktorá sa podobá na prekurzory DNA. Je to práve dusík, ktorý hrá v celom príbehu kľúčovú úlohu.
Na Marse už vedci našli organický uhlík aj v minulosti, dnes už to samo o sebe nestačí. Dusík totiž tvorí základ DNA, aminokyselín aj molekuly ATP, ktorá slúži ako zdroj energie pre bunky. Keď sa objaví organická molekula obsahujúca dusík so štruktúrou podobnou týmto základným prvkom, vedci spozornejú.
„Myslíme si, že sledujeme organickú hmotu, ktorá sa zachovala na Marse približne 3,5 miliardy rokov,“ vysvetlila Amy Williams z University of Florida: „Tento detail naznačil, že Mars mohol mať v minulosti k dispozícii všetky základné „ingrediencie“, ktoré život potrebuje.“
To však stále neznamená, že tam život skutočne vznikol. Organické molekuly môžu vzniknúť aj bez neho, napríklad pri geologických procesoch alebo po dopade meteoritov.
„Rovnaký materiál, ktorý dopadal na Mars, dopadal aj na Zem a pravdepodobne poskytol stavebné kamene života,“ doplnila Williams: „Jednoducho ide o univerzálnu chémiu, ktorá sa mohla nachádzať na viacerých miestach slnečnej sústavy.“
Existoval na Marse niekedy život?
Dôležitú úlohu zohralo aj samotné miesto nálezu. Glen Torridon obsahuje veľké množstvo ílových minerálov, ktoré fungujú ako prirodzený trezor. Majú vrstvenú štruktúru, do ktorej sa organické molekuly „uzamknú“. Takto sa chránia pred ultrafialovým žiarením a kozmickou radiáciou, ktoré inak povrch Marsu postupne ničia. Práve vďaka tomuto efektu sa mohli organické látky zachovať miliardy rokov.
Experiment prebehol pomocou systému SAM (Sample Analysis at Mars), ktorý má rover na palube. Vedci mali k dispozícii len obmedzené množstvo chemikálie TMAH, preto museli presne vybrať miesto, kde ju použijú. Výsledky naznačili, že takýto prístup má veľký potenciál. Aj preto sa podobná technológia objaví v budúcich misiách, ako je Rosalind Franklin rover alebo Dragonfly.
Na definitívnu odpoveď si však ešte počkáme. Vedci potrebujú dostať vzorky späť na Zem, kde ich budú môcť analyzovať oveľa presnejšie. Až potom sa ukáže, či ide o niečo viac a či Mars mohol mať v minulosti život.
