Bol Ježiš zabalený v Turínskom plátne? Vedci ho opäť skúmali a nová DNA analýza priniesla zaujímavé zistenia
Turínske plátno je už roky predmetom sporov o svoju pravosť. Najnovšie zistenia prinášajú nové informácie o tom, s čím a s kým bolo počas stáročí v kontakte.
Turínske plátno už roky vzbudzuje vášne. Dalo by sa povedať, že veľká časť ľudí verí, že je pravé a že na ňom vidíme odtlačok Ježiša Krista. Existuje však aj druhý tábor, skeptici, podľa ktorých ide o dôvtipný stredoveký podvrh. Na tému upozornil portál IFLScience.
Samotné Turínske plátno sa po prvýkrát spomína v historických prameňoch okolo rokov 1353 až 1357, keď ho vlastnil francúzsky rytier Geoffroi de Charny. O tom, ako sa k nemu dostal, však neexistujú žiadne záznamy. Hoci mnohí veriaci, vrátane viacerých pápežov, považovali plátno za pravé, už počas jeho prvých verejných ukážok v roku 1389 sa objavili pochybnosti. Biskup z Troyes ho dokonca označil za „šikovne namaľované“ dielo, pričom podľa neho samotný autor priznal, že ide o jeho prácu.
Napriek sporom o jeho pôvod sa plátno stalo významným pútnickým objektom. Pápeži sa k nemu opakovane vyjadrovali pozitívne, no pochybnosti o jeho pravosti nikdy úplne nezmizli. V roku 2015 ho napríklad pápež František nazval „ikonou lásky, ktorá stále priťahuje ľudí do Turína“.
Plátno precestovalo kus sveta
Aktuálne nie je veľa príležitostí vidieť plátno naživo. Vedci ho však naďalej skúmajú. Za posledné roky ho podrobili viacerým testom. Predsa len, jeho vek a pôvod zostávajú záhadou. Výsledky uhlíkovej analýzy pritom nie sú pre zástancov autenticity priaznivé.
Vzorky totiž ukazujú, že látka vznikla medzi rokmi 1260 a 1390, teda približne v období, keď sa o plátne začína prvýkrát hovoriť. To síce samo osebe nepredstavuje definitívny dôkaz podvrhu, no výrazne to podporuje skeptický pohľad na jeho pravosť.
Neprehliadni
Nedávno sa plátno dostalo pod drobnohľad opäť. Keď vedci v najnovšej, zatiaľ nerecenzovanej analýze skúmali vzorky z roku 1978, genetické stopy ukázali prekvapivo široké spektrum rastlinných a živočíšnych druhov. Očakávane sa potvrdila aj prítomnosť DNA viacerých ľudí, ktorí s plátnom v priebehu času manipulovali. Prekvapenie však priniesli najmä rastlinné zvyšky.
Čo to teda znamená? DNA týchto rastlín naznačuje, že plátno bolo počas stáročí v kontakte s rôznymi prostrediami. Ešte zaujímavejšia je však absencia typickej blízkovýchodnej flóry, ktorú by si mnohí pri relikvii údajne pochádzajúcej z 1. storočia očakávali. To však samo osebe stále nie je priamy dôkaz podvrhu.
Bolo v kontakte s Ježišom Kristom?
Zaujímavé sú aj výsledky po živočíšnej stránke. Vedci identifikovali napríklad ošípané, ovce, kozy, hydinu, králiky, kone, ale aj psy a mačky. Tento mix naznačuje kontakt s rozmanitým prostredím aj s ľuďmi, ktorí plátno počas stáročí uchovávali, prenášali alebo vystavovali.
Tieto výsledky síce autentickosť relikvie spochybňujú, no zároveň odhaľujú fascinujúce detaily o historickom pohybe rastlín, zvierat a ľudí v oblasti Stredomoria. Metagenomická analýza ukázala mimoriadnu biologickú diverzitu, od mikroorganizmov bežne žijúcich na ľudskej pokožke až po huby či archeóny, ktoré sa prispôsobujú vysokému obsahu soli. Aj to môže naznačovať, v akých podmienkach bolo plátno počas stáročí uchovávané.
Zatiaľ to vyzerá tak, že pravosť plátna zostáva výrazne spochybnená. Na druhej strane však nové analýzy odhaľujú aj jeho pozoruhodnú cestu. Prešlo cez veľké množstvo rúk a pravdepodobne aj naprieč viacerými regiónmi. No všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že s Ježišom Kristom zrejme v priamom kontakte nebolo.
