V Turínskom plátne pravdepodobne Ježiš zabalený nebol. Výskumníci zistili, čo vytvorilo jeden z najslávnejších artefaktov
Nová štúdia potvrdzuje, že Turínske plátno nie je plátnom, v ktorom bol pochovaný Ježiš Kristus.
Turínske plátno sa považuje za látku, v ktorej bol pôvodne pochovaný Ježiš Kristus. Nový výskum ale naznačuje, že toto plátno nemohlo vzniknúť tým, že doňho bolo zamotané trojrozmerné telo. Čo to ale znamená? Experti sa domnievajú, že v plátne nebol zabalený Ježiš ale skôr socha.
Ako informuje portál Live Science, v rámci nového výskumu sa na slávne Turínske plátno pozreli experti z oblasti grafiky a sochárstva. Na analyzovanie plátna použili špecializované počítačové modely, ktoré vedcom pomohli zistiť, ako by plátno skutočne vyzeralo, keby bolo doňho zabalené telo a ako by vyzeralo, keby v ňom bol zabalený reliéf.
“Zistili sme vďaka modelom, že odtlačok, ktorý je vyobrazený na Turínskom plátne, skôr sedí s reliéfom, ako reálnym ľudským telom. Táto socha mohla byť vyrobená z dreva, kameňa alebo kovu a natretá či nahriata, len v miestach, kde sa plátno sochy dotýkalo. Tým by vznikol špecifický vzor, ktorý môžeme na Turínskom plátne pozorovať dnes,” vyjadril sa Cicero Morales, špecialista na historické rekonštrukcie tvárí.
Nebol v ňom pochovaný Ježiš
O Turínskom plátne vieme z neskorého 14. storočia a prakticky od začiatku, sa okolo neho stále točila istá dávka kontroverzie. Odborníci z rôznych historických období diskutovali, či skutočne môže ísť o relikviu z obdobia Ježišovho ukrižovania a smrti. V roku 1989 výskumníci datovali plátno pomocou uhlíkovej metódy a zistili, že pochádza z historického rozmedzia od roku 1260 až do roku 1390. Tento výskum ukotvil Turínske plátno ako stredoveký artefakt.
Počas tohto obdobia sa reliéfy historických osobností používali pomerne často, napríklad na vyrezávaných náhrobných kameňov. To dalo výskumníkom inšpiráciu na to zistiť, či mohlo byť do Turínskeho plátna zabalené skutočné telo alebo v ňom zabalili jeden z reliéfov. Ukázalo sa, že model reliéfu zabeleného v Turínskom plátne takmer úplne sedel s obrazom na skutočnom plátne.
“Simulácia nám ukázala, že ak by bolo v Turínskom plátne zabalené telo, látka by sa deformovala okolo tela. To by viedlo k tomu, že odtlačok na plátne by vyzeral napuchnuto a deformovane. Toto skreslenie sa často označuje aj ako Agamemnonova maska. Názov vznikol podľa neprirodzene širokej zlatej masky, ktorú sme našli v hrobke v gréckych Mykénach,” vysvetľuje Morales.
Reliéf by však nespôsobil deformáciu látky a na plátne by vytvoril odtlačok, ktorý sa viac podobá na fotokópiu a aj na odtlačok, ktorý môžeme pozorovať na skutočnom Turínskom plátne. Odtlačok na plátne ukazuje len regióny potenciálneho priameho kontaktu, bez akéhokoľvek skutočného objemu alebo hĺbky.
Neprehliadni
Autori štúdie teda naznačujú, že by sme nemali Turínske plátno vnímať ako artefakt, v ktorom bol zabalený Ježiš Kristus počas svojho pohrebu. Morales ale predpokladá, že plátno vzniklo v pohrebnom kontexte, no skôr to nazýva “majstrovským dielom kresťanského umenia”. Výskumníci sa v práci nezaoberali tým, ako vznikol reliéf alebo z čohobol vyrobený.
Stále ide o majstrovské dielo
Zároveň naznačujú, že existuje minimálna šanca, že skutočne ide o plátno, v ktorom bolo zabalené trojrozmerné ľudské telo. Jeden ďalší expert súhlasí so zisteniami výskumu, no nenazýva ich prelomovými.
“Už minimálne štyri storočia vieme, že obraz tela na Turínskom plátne je porovnateľný s ortogonálnou projekciou v rovine, ktorá by nevznikla, ak by bolo Turínske plátno v kontakte s trojrozmerným telom,” hovorí Andrea Nicolotti.
Nicolotti dodáva, že výskumníci s pomocou počítačového softvéru vytvorili nádherné vizualizácie, no neodhalili nič, čo by veda ešte nevedela. Autori štúdie na záver hovoria, že ich práca môže slúžiť aj ako demonštrácia technológie. Tá by mohla v budúcnosti viesť k ďalším podobným historickým zisteniam.
