Obľúbené umelé sladidlo, ktoré bežne nájdeme v potravinách, môže poškodzovať DNA. Vedci vyzývajú na opatrnosť
Je sukralóza naozaj bezpečná? Nová štúdia upozorňuje, že látka spojená s týmto sladidlom môže poškodzovať DNA a narúšať ochrannú bariéru v črevách.
Keď si do kávy, čaju alebo jogurtu pridáš umelé sladidlo, možno máš pocit, že si si vybral ľahšiu alternatívu k cukru. Podľa novej štúdie to však nemusí byť také jednoduché. Výskumníci tvrdia, že látka spojená so sukralózou môže poškodzovať DNA a zároveň narúšať ochrannú bariéru v črevách.
Nejde pritom len o zlúčeninu, ktorá môže vzniknúť po trávení. Vedci z NC State University upozorňujú, že ju našli aj priamo v komerčných vzorkách sukralózy, ešte predtým, než ju človek vôbec skonzumuje.
Najväčší problém nebola samotná sukralóza, ale jej sprievodná látka
Tím vedený Susan Schiffmanovou sa nezameral len na samotnú sukralózu, ale najmä na zlúčeninu s názvom sukralóza-6-acetát. Ide o látku, ktorá môže byť nečistotou vznikajúcou pri výrobe sukralózy a podľa autorov výskumu sa môže tvoriť aj v čreve po jej konzumácii.
Práve táto látka vedcov znepokojila najviac. V laboratórnych testoch sa ukázalo, že je genotoxická. Preložené do ľudskej reči, dokáže poškodzovať genetický materiál buniek. Výskumníci navyše uvádzajú, že jej mechanizmus bol vyhodnotený ako clastogénny, teda taký, ktorý spôsobuje zlomy vlákien DNA.
Už jeden nápoj môže prekročiť hranicu, ktorú vedci považujú za rizikovú
Autori štúdie upozorňujú aj na to, že problém nemusí byť len v samotnej prítomnosti tejto látky, ale aj v jej množstve. Pri látkach, ktoré môžu poškodzovať DNA, sa sleduje aj veľmi nízka hranica, od ktorej už regulátori spozornejú. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pracuje pri takýchto látkach s hranicou 0,15 mikrogramu na osobu za deň.
Neprehliadni
Ide o naozaj malé množstvo. Práve preto vedcov znepokojilo, že podľa ich výpočtov môže túto hranicu prekročiť už jeden jediný nápoj osladený sukralózou. A to je ešte konzervatívny odhad, pretože doň nezahrnuli ďalšie množstvo sukralóza-6-acetátu, ktoré môže vzniknúť až potom, čo sa sladidlo dostane do tráviaceho systému.
„Naša práca naznačuje, že už stopové množstvá sukralóza-6-acetátu v jednom nápoji osladenom sukralózou môžu túto hranicu prekročiť. A to ešte nepočítame množstvo sukralóza-6-acetátu, ktoré vzniká v tele po konzumácii sukralózy,“ hovorí Schiffmanová.
Štúdia ale netvrdí, že jeden nápoj človeku automaticky poškodí zdravie. Vedci skôr upozorňujú, že už pri veľmi malých množstvách narazili na látku, pri ktorej sa otvára otázka bezpečnosti.
Vedci tvrdia, že problém sa ukázal aj v črevách
Výskumníci sa pozreli aj na to, čo sa deje v čreve. Keď vystavili ľudské črevné tkanivo sukralóze a sukralóze-6-acetátu, zistili, že obe látky zhoršili integritu črevnej bariéry. Inými slovami, oslabili prirodzenú ochrannú vrstvu, ktorá má oddeľovať obsah čreva od zvyšku tela.
„Keď sme sukralózu a sukralózu-6-acetát vystavili črevným epitelovým tkanivám, teda tkanivu, ktoré vystiela stenu čreva, zistili sme, že obe chemické látky spôsobujú takzvané presakujúce črevo. Jednoducho povedané, stena čreva sa stáva priepustnejšou. Tieto látky poškodzujú tesné spojenia, teda miesta, kde sa bunky v črevnej stene navzájom spájajú,“ vysvetľuje Schiffmanová.
Sukralóza-6-acetát zmenil správanie génov v črevných bunkách
Ďalšia časť výskumu sledovala, ako bunky reagujú na úrovni génov. Po vystavení sukralóze-6-acetátu sa zvýšila aktivita génov spojených so zápalom, oxidačným stresom a procesmi súvisiacimi s rakovinou.
To ešte automaticky neznamená, že sladidlo spôsobuje rakovinu. Znamená to však, že bunky začali reagovať spôsobom typickým pre chemický stres alebo poškodenie. Jednoducho povedané, v bunkách sa spustila obranná reakcia.
Najvýraznejšie sa podľa autorov zvýšila aktivita génu MT1G.
Výsledky znejú vážne, no zatiaľ nejde o definitívny verdikt
Výsledky výskumu pôsobia znepokojivo, no treba dodať, že vedci pracovali najmä s laboratórnymi testami na bunkách a tkanivách, nie s dlhodobým sledovaním ľudí. Štúdia teda netvrdí, že si každý človek po konzumácii sukralózy automaticky poškodzuje zdravie. Upozorňuje však, že látka spojená s týmto sladidlom vykazuje vlastnosti, ktoré by nemali zostať bez pozornosti.
Aj preto autori vyzývajú na nové preverenie bezpečnosti sukralózy. Podľa nich už pribúda dosť dôkazov na to, aby sa o nej nehovorilo ako o úplne bezproblémovej náhrade cukru.
„Táto práca vyvoláva množstvo obáv z potenciálnych zdravotných účinkov spojených so sukralózou a jej metabolitmi. Je čas znovu posúdiť bezpečnosť a regulačný status sukralózy, pretože pribúda dôkazov, že môže niesť významné riziká,“ uzatvára Schiffmanová.
Sukralóza patrí medzi najrozšírenejšie umelé sladidlá na svete. Nájdeš ju v nápojoch, proteínových výrobkoch, žuvačkách, jogurtoch aj rôznych „fit“ potravinách.
