Prečo fyzici čoraz vážnejšie uvažujú, že náš vesmír môže byť len obrovskou simuláciou?
Vesmír sa správa zvláštne. Niektoré zákony fyziky vyzerajú ako technické obmedzenia systému.
Zaujíma ťa, či je všetko okolo teba skutočné? Niektoré veci vidíš priamo, napríklad svoje prsty. Iné potrebuješ sledovať v zrkadle alebo cez fotoaparát, ako svoju bradu. A potom sú veci, ktoré nevidíš, ale veríš, že existujú, pretože ti to povedal rodič, učiteľ alebo si to čítal v knihe.
Fyzik má k dispozícii veľmi presné prístroje a matematiku, aby zistil, čo je skutočné. Ale aj tie môžu klamať. Merania sa môžu pokaziť, výpočty môžu obsahovať chyby a oči občas klamú, spomeň si na slávnu hádanku s farbou šiat, ktorá rozdelila internet. Keď nemôžeš nič spoľahlivo overiť, prirodzene sa objavujú otázky, či môžeme veriť čomukoľvek, popisuje The Conversation.
Filozofovia a vedci sa týmto otázkam venujú tisíce rokov. Čínsky mysliteľ Zhuangzi kedysi sníval, že je motýľ a uvažoval, či náhodou nie je motýľom, ktorý sníva, že je človekom. Platón hovoril, že možno vidíme len tiene skutočných objektov. A dnes niektorí ľudia skúmajú, či celý náš život môže byť v podstate obrovskou videohrou alebo matrixom.
Hypotéza simulácie
Moderná verzia tejto myšlienky sa nazýva simulácia. Filozof Nick Bostrom pred dvadsiatimi rokmi argumentoval, že keď sa virtuálna realita, videohry a AI zlepšujú, raz ľudstvo dokáže realisticky simulovať trilióny ľudí. Títo simulovaní ľudia by cítili všetko rovnako ako my, s vlastnými myšlienkami, emóciami a zážitkami.
„Ak 21. storočie na Zemi existuje len raz, ale raz v ďalekej budúcnosti sa bude simulovať triliónkrát, a tieto simulácie budú na nerozoznanie od reality, pravdepodobne žijeme v jednej z nich, nie na originálnej Zemi,“ vysvetľuje Bostromovu logiku Zeb Rocklin z Georgia Institute of Technology.
Podľa tejto teórie môžu ľudia v ďalekej budúcnosti, napríklad v 31. storočí, spúšťať simulácie minulosti, aby sa učili o histórii alebo sa len zabávali. A ak simulácie budú realistické, logika hovorí, že je väčšia šanca, že sme teraz v simulácii, než že žijeme na originálnej Zemi.
Neprehliadni
Znaky simulácie
Ak by sme naozaj žili v simulácii, možno by vysvetľovala drobné nezrovnalosti v každodennom živote. Napríklad telefón, ktorý sa zázračne presunie, veci, ktoré predvídaš, alebo šaty, ktoré vyzerali na internete divne.
Fyzici upozorňujú aj na ďalšie zvláštnosti: Teórie sa „pokazia“ pri veľmi malých mierkach, menších než atóm, a nič nevidíme ďalej než 50 miliárd svetelných rokov, pretože svetlo ešte neprišlo od Veľkého tresku. To pripomína počítačovú hru s pixlami a hranicou obrazovky.
Ďalšiu paralelu ponúka kvantová mechanika. Vo videohrách funguje „occlusion culling“, teda počítač vykreslí len objekty, na ktoré práve pozeráš. Podobne, kvantová fyzika hovorí o „kolapse vlnovej funkcie“, častice sa správajú ako vlny možností, až kým ich niekto nezmeria. Vesmír sa správa podozrivo efektívne, akoby sa realita dopočítavala až v momente, keď na ňu niekto pozerá.
Niektorí fyzici, vrátane Johna Wheelera, tvrdia, že základom vesmíru nie je hmota, ale informácia. „It from Bit“ znamená, že vesmír sa skladá z informácie, podobne ako softvér. Čierna diera ukladá dáta na svojom povrchu, čo pripomína holografický princíp, 3D svet vzniká z 2D informácií, rovnako ako grafická karta premieta 3D obraz na monitor.
A sú tu aj „bugy“ v kóde, prírodné konštanty. Prečo je rýchlosť svetla práve 299 792 458 m/s? Prečo gravitačná konštanta umožňuje vznik hviezd? V programovaní sa to nazýva hard-coded parametre. Ak sme v simulácii, tieto konštanty sú jednoducho nastavenia servera.
Neil deGrasse Tyson odhaduje, že pravdepodobnosť, že žijeme v simulácii, je približne 50-50. Podobne Elon Musk tvrdí, že koncept dáva zmysel, hoci technológia na spustenie takých simulácií je nesmierne náročná.
Aj keď nie je jasné, či sme súčasťou simulácie, hypotéza núti zamyslieť sa nad tým, čo považujeme za realitu a ako veľmi môžeme veriť svojim zmyslom.
