Gravitácia môže byť dôkazom, že realita funguje ako simulácia: Vedci prišli s tvrdením, ktoré spochybňuje samotnú realitu
Gravitácia nemusí byť skutočná sila. Nová fyzikálna teória tvrdí, že vzniká zo snahy vesmíru zjednodušovať a komprimovať informácie.
Ak si si doteraz myslel, že gravitácia je len samozrejmá sila, ktorá ťa drží nohami na zemi, vedci teraz prichádzajú s myšlienkou, ktorá to celé obracia naruby. Podľa novej fyzikálnej hypotézy nemusí byť gravitácia skutočnou silou. Môže to byť len vedľajší efekt snahy vesmíru zjednodušovať, optimalizovať a „komprimovať“ informácie. Ak by sa tento pohľad potvrdil, znamenalo by to, že realita funguje podobne ako počítačový program.
Autorom tejto myšlienky je fyzik Melvin Vopson, ktorý hovorí o tzv. druhom zákone infodynamiky. Ten dopĺňa staršie úvahy o entropickej gravitácii, s ktorými prišiel teoretický fyzik Erik Verlinde. Spoločne ponúkajú pohľad, ktorý znie provokatívne, no prekvapivo zapadá do moderného vývoja fyziky. Na tému upozornil server popularmechanics.com.
Gravitácia možno nevzniká silou, ale snahou o poriadok
V škole ťa učili, že telesá sa priťahujú kvôli gravitácii. Funguje to, výpočty sedia, sondy lietajú, planéty držia pokope. Lenže jedna zásadná otázka ostáva roky bez jasnej odpovede. Prečo sa vlastne hmota priťahuje?
Vopsonov pohľad hovorí, že hmota sa nehýbe preto, že by existovala nejaká záhadná príťažlivá sila. Pohybuje sa preto, lebo vesmír má tendenciu znižovať množstvo informácií, ktoré musí „spracúvať“. Keď je hmota rozhádzaná po priestore, vzniká vysoká informačná entropia. Keď sa spojí do jedného objektu, informácií je menej. Tento tlak na zjednodušenie a kompresiu sa navonok prejaví ako gravitácia.
Chaos, entropia a prečo vesmír zbytočne neplytvá informáciami
V bežnej reči používame slovo chaos pre stav, keď veci nedávajú zmysel. Vo fyzike má chaos konkrétny význam. Znamená vysokú entropiu, teda veľa možných usporiadaní a veľa informácií, ktoré treba evidovať.
Neprehliadni
Práve tu je Vopsonov príspevok zásadný. Tvrdí, že vesmír sa nespráva pasívne. Aktívne smeruje k nižšej informačnej entropii. Inými slovami, snaží sa vymazávať nepotrebné dáta, zjednodušovať štruktúry a znižovať výpočtovú náročnosť reality. Gravitácia je v tomto pohľade nástroj optimalizácie.
Priestor ako pamäť, hmota ako informácia
Jedna z najzaujímavejších myšlienok je, že samotný priestor nie je len prázdno. Správa sa ako obrovská pamäťová plocha, ktorá zaznamenáva, kde sa hmota nachádza.
Tento pohľad nadväzuje na tzv. holografický princíp, dnes veľmi vážnu tému vo fyzike. V skratke hovorí, že informácia o tom, čo je vo vnútri priestoru, môže byť zapísaná na jeho hraniciach. Podobne ako keď máš veľký objem dát uložený v zdanlivo jednoduchom kóde.
Keď je hmota roztrúsená, obsadzuje veľa takýchto „pamäťových buniek“. Keď sa zhlukne, obsadí ich menej. Menej buniek znamená menej informácií, menej zložitosti a menšiu potrebu výpočtov.
Nie je to len o planétach. Týka sa to aj života okolo nás
Tieto úvahy by mohli znieť ako vzdialená teória o hviezdach a galaxiách. Lenže Vopson sa nepokúsil svoju myšlienku overiť len na kozmických mierkach.
Počas pandémie analyzoval mutácie vírusu COVID-19 a sledoval, ako sa mení informačná entropia jeho genetického kódu. Výsledok bol prekvapivý. Mutácie neznamenali nárast chaosu, ale naopak postupné zjednodušovanie a optimalizáciu genetickej informácie. To naznačuje, že rovnaké princípy môžu fungovať nielen vo vesmíre, ale aj v biologických systémoch.
Prečo to znie odvážne, ale netreba tomu slepo veriť
Je dôležité povedať jednu vec na rovinu. Tento pohľad nepopiera Newtona ani Einsteina. Ich rovnice fungujú ďalej a ostávajú extrémne presné. Rozdiel je len v tom, ako si vysvetľujeme, odkiaľ gravitácia pochádza.
Neznamená to ani to, že žijeme v počítačovej simulácii. To je len jedna z interpretácií. Ak by realita fungovala ako výpočtový proces, správanie založené na optimalizácii a kompresii informácií by bolo logické. Dôkaz to však zatiaľ nie je.
Kde sa pri podobných správach najčastejšie mýlime
Mnoho ľudí má tendenciu okamžite vyhlásiť, že „vedci dokázali, že žijeme v Matrixe“. To je skratka. Ide o teoretický model, ktorý ponúka nové vysvetlenie starého problému. Nič viac, nič menej.
Možno si povieš, že to na tvoj život nemá žiadny vplyv. Lenže práve takéto myšlienky v minulosti stáli pri zrode technológií, bez ktorých si dnes nevieš predstaviť svet. Od satelitov až po GPS.
Ak je informácia základom reality, môže to v budúcnosti ovplyvniť fyziku, výpočty, technológie aj naše chápanie času a priestoru. Nie zajtra a nie o rok. Ale presne takto vznikajú veľké zmeny. Nenápadne, v teóriách, ktoré najprv znejú zvláštne.
A gravitácia? Tá ťa zatiaľ spoľahlivo drží na zemi. No dôvod, prečo to robí, môže byť oveľa jednoduchší a zároveň oveľa znepokojivejší, než sme si doteraz mysleli.
