Žijeme v Matrixe alebo nie? Nová štúdia rozvírila debatu o tom, či žijeme vo virtuálnom alebo skutočnom svete
Nový výskum spochybňuje známu teóriu, že žijeme v simulácii podobnej Matrixu.
Teória, že náš vesmír je len gigantickým programom bežiacim na superpočítači, patrí medzi najznámejšie myšlienky modernej filozofie aj popkultúry. Od čias Platóna cez filozofa Nicka Bostroma až po vizionárov ako Elon Musk koluje predstava, že celé naše bytie by mohlo byť len výtvorom počítač.
Keby to tak bolo, žili by sme v prepracovanej verzii virtuálnej reality. Teda v akejsi verzii Matrixu, len bez nazeleno podfarbeného kódu.
Najnovší výskum z Kanady však do tejto predstavy vkladá poriadny „kameň úrazu“. Tím vedcov z kampusu Okanagan na University of British Columbia (UBCO), ktorý vedie docent Mir Faizal, v spolupráci s uznávanými menami ako Lawrence M. Krauss, Arshid Shabir a Francesco Marin, tvrdí, že samotná realita sa nedá algoritmicky simulovať. Ich štúdia, ktorá je aj publikovaná v odbornom časopise Journal of Holography Applications in Physics, ponúka argumenty založené na kvantovej fyzike a matematickej logike, ktoré spochybňujú základ samotnej myšlienky simulovaného sveta.
Onedlho môžeme čakať teóriu, ktorá túto vyvráti
Vedci tvrdia, že moderná fyzika už dávno zanechala obraz vesmíru, ako priestoru tvoreného z pevných objektov riadených jednoduchými zákonmi. Dnes sa čoraz viac ukazuje, že priestor aj čas nie sú základné elementy, ale skôr výsledok niečoho hlbšieho. Akéhosi informačného základu, z ktorého všetko vzniká. Táto “informačná tkanina” reality sa podľa nich podobá abstraktnému matematickému svetu, o ktorom hovoril už Platón. Ide o oblasť, kde by nešlo o fyzické objekty, ale o čisté vzťahy a štruktúry. Tie sa, ako ukázal výskum, nedajú úplne opísať žiadnym výpočtovým systémom.
Kľúčovým argumentom je použitie Gödelových viet o neúplnosti. Tie dokazujú, že v každom logickom systéme existujú pravdy, ktoré nemožno dokázať algoritmickou cestou. Inými slovami, v akejkoľvek výpočtovej schéme budú vždy existovať tvrdenia, ktoré ležia mimo dosahu samotného kódu. A práve tým, podľa tímu z UBCO, simulácia reality naráža na zásadnú prekážku. Ak základ fyzikálnych javov obsahuje prvky, ktoré nemožno popísať algoritmom, žiaden počítač ich nikdy nedokáže reprodukovať.
Neprehliadni
Dr. Faizal vysvetľuje: „Nemôžeme zostaviť úplnú a konzistentnú teóriu všetkého len prostredníctvom výpočtových zákonov kvantovej gravitácie. Taký prístup jednoducho neobsiahne všetky aspekty reality.“ Ďalej dodáva, že na pochopenie sveta treba niečo, čo vedci nazývajú nealgoritmickým chápaním. Teda spôsob poznania, ktorý presahuje hranice výpočtu.
Ktorú tabletku si vyberieš?
Ak by mali kanadskí vedci pravdu, znamenalo by to, že akákoľvek simulácia vesmíru, akokoľvek výkonná, dokáže zachytiť len časť reality a nikdy nie jej podstatu. Počítače môžu modelovať či napodobniť určité fyzikálne javy, no samotná štruktúra bytia je podľa výskumu mimo dosahu algoritmického spracovania.
Záver štúdie je preto vo svojej podstate jednoznačný. Keďže každá simulácia funguje na princípe pravidiel a výpočtov. Pričom realita spočíva v niečom, čo sa výpočtu jednoducho vzpiera a na základe toto náš vesmír nemôže byť simulovaný.
Autori dodávajú, že táto práca presúva tému z oblasti sci-fi do sféry exaktných vied. Možno teda konečne vieme odpoveď na otázku, ktorá roky dráždila mysle filozofov a fanúšikov science fiction: žijeme v skutočnom svete a to je paradoxne oveľa fascinujúcejšie, než akýkoľvek kód. Takže oči preč od monitorov a displejov a šup von.
