Nová štúdia spojila vajíčka s nižším rizikom Alzheimerovej choroby. Vedci ukázali aj množstvo, pri ktorom bol rozdiel najvýraznejší
Vajíčka boli roky spájané hlavne s cholesterolom. Nová štúdia však ukazuje, že u seniorov môžu súvisieť aj so zdravím mozgu a nižším rizikom Alzheimerovej choroby.
Vajíčka si roky niesli nálepku potraviny, pri ktorej treba byť opatrný. Mnohí ich spájali najmä s cholesterolom a otázkou, koľko je už príliš veľa.
Lenže nová analýza dát od takmer 40 tisíc starších ľudí ukazuje zaujímavý obrat. Potravina, ktorú máš možno bežne v chladničke, sa v štúdii spájala s nižším rizikom jednej z najobávanejších chorôb mozgu.
Päť vajíčok týždenne sa v štúdii spájalo s nižším rizikom Alzheimerovej choroby
Výskumníci sa nepozerali len na to, či ľudia vajíčka jedli alebo nie. Zaujímalo ich aj to, ako často ich mali v jedálničku a v akej forme. Počítali sa teda vajcia natvrdo, miešané, vyprážané, ale aj tie, ktoré človek zje menej nápadne, napríklad v pečive či spracovaných potravinách.
Tieto údaje následne porovnali so zdravotnými záznamami účastníkov, ktorých sledovali v priemere viac než 15 rokov. Práve tu sa ukázal najzaujímavejší rozdiel. Seniori, ktorí jedli vajcia aspoň päťkrát týždenne, mali v porovnaní s ľuďmi, ktorí ich nejedli vôbec, o 27 percent nižšie riziko diagnózy Alzheimerovej choroby.
Rozdiel sa neobjavil len pri pravidelnej konzumácii. Aj ľudia, ktorí jedli vajcia iba jeden až trikrát mesačne, mali podľa autorov štúdie o 17 percent nižšie riziko. Pri dvoch až štyroch vajciach týždenne išlo o pokles približne o 20 percent.
Neprehliadni
„V porovnaní s ľuďmi, ktorí vajcia nejedia vôbec, môže konzumácia aspoň piatich vajec týždenne znížiť riziko Alzheimerovej choroby,“ uviedol Joan Sabaté, profesor z Loma Linda University School of Public Health a hlavný riešiteľ štúdie.
Prečo môžu vajíčka súvisieť so zdravím mozgu
Vajíčko nevyzerá ako potravina, ktorá by mala mať niečo spoločné s pamäťou. V skutočnosti však obsahuje viacero látok, ktoré mozog potrebuje na bežné fungovanie.
Jednou z najdôležitejších je cholín. Telo ho využíva pri tvorbe acetylcholínu, teda látky, cez ktorú si nervové bunky medzi sebou odovzdávajú signály. Ak si mozog predstavíš ako rušnú telefónnu ústredňu, acetylcholín patrí medzi spojenia, cez ktoré sa prenášajú správy dôležité pre pamäť a učenie.
Vajíčka obsahujú aj luteín a zeaxantín. Tieto látky si ľudia často spájajú hlavne so zrakom, no nachádzajú sa aj v mozgovom tkanive. Výskumy ich dávajú do súvislosti s lepším kognitívnym výkonom a nižším oxidačným stresom, teda procesom, pri ktorom bunky poškodzuje nadbytok agresívnych molekúl.
Dôležitý môže byť aj samotný žĺtok. Práve ten je bohatý na fosfolipidy, ktoré tvoria významnú časť tukov vo vajci. Pre mozog sú podstatné preto, že pomáhajú udržiavať štruktúru bunkových membrán a správne fungovanie receptorov, cez ktoré nervové bunky prijímajú signály.
Vitamín B12 môže byť ďalším dielikom v skladačke zdravého mozgu
Vajíčka nie sú významné len kvôli cholínu či látkam zo žĺtka. Jedno väčšie vajce dokáže pokryť približne štvrtinu dennej potreby vitamínu B12, ktorý je dôležitý pre nervový systém, tvorbu červených krviniek aj správne fungovanie mozgu.
Pri vitamíne B12 je problém najmä jeho nedostatok. Ten môže zvyšovať hladinu homocysteínu, látky, ktorá sa v štúdiách spája s horším zdravím ciev, rýchlejším úbytkom kognitívnych schopností a vyšším rizikom neurodegeneratívnych ochorení. Mozog teda nepotrebuje B12 ako zázračnú ochranu, ale ako jednu zo základných látok, bez ktorých jeho systém nebeží optimálne.
Vedci zároveň upozorňujú, že B12 môže súvisieť aj so zápalovými procesmi v nervovom tkanive, oxidačným stresom a fungovaním mitochondrií, teda malých energetických centier buniek. Pri Alzheimerovej chorobe sa tieto procesy často spomínajú spolu s amyloidom a tau proteínmi, ktoré sa hromadia v mozgu pacientov. To však neznamená, že samotné vajíčko dokáže chorobe zabrániť. Skôr ukazuje, prečo môže mať kvalitná a pestrá strava vo vyššom veku väčší význam, než sa na prvý pohľad zdá.
Vajíčka môžu byť súčasťou zdravej stravy, no samy o sebe nestačia
Najväčší rozdiel sa v štúdii ukázal medzi ľuďmi, ktorí vajcia nejedli vôbec, a tými, ktorí ich mali v jedálničku pravidelne. To však neznamená, že samotná absencia vajíčok automaticky poškodzuje mozog. Skôr to naznačuje, že vajcia môžu byť jednou z potravín, ktoré do celkového obrazu zdravej výživy vo vyššom veku zapadajú.
Aj samotní autori preto upozorňujú na umiernenosť. Vajíčka nemajú byť základom jedálnička ani náhradou pestrej stravy. Väčší zmysel dávajú ako bežná súčasť vyváženého stravovania, v ktorom nechýba zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné potraviny, ryby či kvalitné zdroje tukov.
„Výskum podporuje vajcia ako súčasť zdravej stravy,“ uviedla Jisoo Oh, vedúca autorka štúdie. „Chceme, aby sa ľudia zameriavali na celkové zdravie spolu s týmto poznaním o možnom prínose vajec.“
Silné dáta, ale stále nejde o dôkaz, že vajíčka zabránia Alzheimerovej chorobe
Štúdia má jednu veľkú výhodu. Nešlo o krátky experiment na malej skupine ľudí, ale o dlhodobé sledovanie veľkého počtu účastníkov. Vedci pracovali s dátami od približne 40 tisíc ľudí a ich zdravotné záznamy sledovali v priemere 15,3 roka. Prípady Alzheimerovej choroby pritom nevyhodnocovali len podľa dotazníkov, ale podľa diagnóz zaznamenaných v systéme Medicare.
Aj tu však treba zostať opatrný. Takýto typ výskumu vie ukázať súvislosť, no nedokáže s istotou povedať, že práve vajíčka boli dôvodom nižšieho rizika. Inými slovami, ľudia, ktorí ich jedli pravidelne, mohli mať aj iné návyky, ktoré ich mozgu pomáhali. Napríklad celkovo kvalitnejšiu stravu, viac pohybu alebo zdravší životný štýl.
Dôležitý je aj samotný výber účastníkov. Išlo o ľudí zo štúdie Adventist Health Study 2, pričom mnohí z nich mali zdravší životný štýl než bežná populácia. Približne 80 percent sledovaných ľudí nikdy nefajčilo a len malá časť pravidelne pila alkohol. To môže pomôcť výskumníkom lepšie odfiltrovať niektoré rizikové faktory, no zároveň to znamená, že výsledky sa nemusia úplne rovnako preniesť na každého človeka.
Za zmienku stojí aj financovanie. Časť peňazí na štúdiu poskytla American Egg Board, teda organizácia napojená na vajíčkový priemysel. To automaticky neznamená, že výsledky sú nesprávne, no pri takýchto výskumoch je dobré poznať aj tento kontext.
Vajíčka sa tak nepridávajú na zoznam zázračných potravín proti Alzheimerovej chorobe. Skôr patria medzi bežné potraviny, ktoré môžu mať v jedálničku seniorov väčší význam, než sa dlho predpokladalo. Otázkou zostáva, či ide o účinok samotných vajec, alebo o ďalší dielik v oveľa väčšej skladačke životného štýlu, ktorý rozhoduje o tom, ako bude mozog starnúť.
