Tento bežný vitamín môže súvisieť s menším množstvom bielkoviny, ktorá sa spája s Alzheimerovou chorobou
Ľudia s vyššou hladinou vitamínu D v strednom veku mali o 16 rokov neskôr v mozgu menej tau bielkoviny, ktorá súvisí s Alzheimerovou chorobou.
Alzheimerova choroba sa často spája s tým, čo sa deje v mozgu až vo vyššom veku. Nový výskum však naznačuje, že časť tohto príbehu sa môže začínať oveľa skôr. Vedci zistili, že ľudia s vyššou hladinou vitamínu D v strednom veku mali približne o 16 rokov neskôr v mozgu menej tau bielkoviny, ktorá patrí medzi hlavné biomarkery tohto ochorenia.
Dôležité však je aj to, čo táto štúdia neukázala. Nehovorí, že vitamín D priamo chráni pred Alzheimerovou chorobou. Ukazuje len súvislosť medzi vyššou hladinou vitamínu D v krvi a nižšou záťažou tau o roky neskôr.
Vedci zmerali vitamín D v krvi a o 16 rokov neskôr skenovali mozog
Vedci z American Academy of Neurology pracovali so skupinou 793 ľudí, ktorí mali na začiatku výskumu v priemere 39 rokov a netrpeli demenciou. Najskôr im odobrali krv a zistili, akú majú hladinu vitamínu D. Potom sa k nim vrátili približne o 16 rokov neskôr, keď absolvovali snímkovanie mozgu zamerané na tau a amyloid beta.
Nižšiu hladinu vitamínu D malo približne 34 percent účastníkov, konkrétne menej ako 30 nanogramov na mililiter. Doplnky s vitamínom D pritom užívalo len 5 percent z nich. Výskumníci zároveň brali do úvahy aj ďalšie faktory, ktoré mohli výsledky skresliť, napríklad vek, pohlavie alebo príznaky depresie.
Tau bielkovina je pre mozog bežná, problém nastáva, keď sa začne hromadiť
Tau sama o sebe nie je nepriateľ. V zdravom mozgu má svoju úlohu. Problém vzniká až vtedy, keď sa začne meniť a vytvárať zhluky, ktoré narúšajú fungovanie nervových buniek. Práve preto sa tau považuje za jeden z hlavných biomarkerov Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych procesov.
Neprehliadni
Výsledky ukázali, že čím vyššiu hladinu vitamínu D mali ľudia v strednom veku, tým nižšiu záťaž tau mali v mozgu o roky neskôr. Pri amyloide beta sa však podobná súvislosť nepotvrdila. To je dôležité, pretože Alzheimerova choroba sa často spája s oboma typmi bielkovín, no v tomto prípade sa väzba ukázala len pri tau.
„Tieto výsledky naznačujú, že vyššie hladiny vitamínu D v strednom veku môžu ponúknuť ochranu pred vývojom týchto tau usadenín v mozgu a že nízke hladiny vitamínu D by mohli byť potenciálne rizikovým faktorom, ktorý by sa dal upraviť a liečiť na zníženie rizika demencie,“ uviedol vedúci autor štúdie Martin David Mulligan z University of Galway.
Stredný vek môže byť obdobím, keď má prevencia najväčší význam
Autori štúdie upozorňujú, že práve stredný vek môže byť obdobím, keď má úprava rizikových faktorov najväčší efekt. Inak povedané, mozog možno nereaguje až tak výrazne na to, čo začneš riešiť po sedemdesiatke, ako na to, čo sa deje o dekády skôr.
Aj preto tieto zistenia pútajú pozornosť. Nie preto, že by už priniesli dôkaz ochranného účinku vitamínu D, ale preto, že ukazujú na faktor, ktorý by sa možno dal ovplyvniť ešte v čase, keď sa v mozgu len začínajú tiché zmeny. A práve o to sa výskum Alzheimerovej choroby snaží už roky, zachytiť problém skôr, než sa naplno prejaví navonok.
„Tieto výsledky sú sľubné, pretože naznačujú súvislosť medzi vyššími hladinami vitamínu D v ranom strednom veku a nižším zaťažením tau v priemere o 16 rokov neskôr. Stredný vek je obdobie, keď môže mať úprava rizikových faktorov väčší dopad,“ dodal Mulligan.
Vitamín D vyzerá sľubne, no definitívny dôkaz to ešte nie je
To však ešte neznamená, že vitamín D mozog priamo chráni. Vedci ľuďom zmerali jeho hladinu len raz, na začiatku výskumu, a potom už nevedeli, ako sa počas ďalších rokov menila. Rovnako nesledovali ani to, koľkí z účastníkov neskôr naozaj dostali demenciu alebo Alzheimerovu chorobu.
Výsledok preto treba čítať opatrne. Ukazuje, že vyšší vitamín D sa spájal s menším množstvom tau v mozgu, no ešte nedokazuje, že práve on za tým stojí. Do hry môžu vstupovať aj ďalšie faktory, ktoré s týmto vzťahom súvisia.
Aj tak však nejde o zanedbateľné zistenie. Ak sa podobný obraz potvrdí aj v ďalších štúdiách, vitamín D by sa mohol zaradiť medzi veci, ktoré má zmysel riešiť skôr, než sa objavia prvé problémy s pamäťou. Jasnejšiu odpoveď však prinesú až výskumy, ktoré budú ľudí sledovať dlhé roky a spoja hladiny vitamínu D aj s tým, či sa u nich demencia naozaj rozvinula.
