Migrénu ti nemusí zhoršovať len stres či spánok. Vedci ukázali, že problém môže byť aj vo vzduchu, ktorý dýchaš
Znečistený vzduch, horúčava aj UV žiarenie môžu súvisieť s častejšími migrénami.
Migréna sa často spája so stresom, hormónmi, spánkom alebo jedlom. Nový výskum vedcov z American Academy of Neurology však ukazuje, že do hry môže vstupovať aj niečo, čo máš doslova okolo seba každý deň, vzduch, ktorý dýchaš. Vedci zistili, že vyššie znečistenie ovzdušia aj určité počasie sa spájali s častejšími migrénovými záchvatmi.
Výskumníci sledovali viac ako 7-tisíc ľudí s migrénou z mesta Be’er Ševa v púšti Negev počas priemerne desiatich rokov. Skúmali, či existuje súvislosť medzi kvalitou ovzdušia, teplotou, vlhkosťou a tým, ako často ľudia končili v nemocnici alebo ambulancii pre akútnu migrénu.
V najhorší deň bolo vo vzduchu výrazne viac prachu než zvyčajne
Výsledky ukázali pomerne jasný vzorec. V deň, keď nemocnice a ambulancie zaznamenali najviac návštev pre migrénu, bolo znečistenie ovzdušia citeľne vyššie než dlhodobý priemer. Nešlo teda o malý výkyv, ale o deň, keď bol vzduch jednoducho horší než zvyčajne.
Koncentrácia PM10 častíc, teda väčších prachových častíc, dosiahla 119,9 mikrogramu na meter kubický. Priemer počas celého sledovaného obdobia pritom predstavoval 57,9 mikrogramu na meter kubický. Inými slovami, vo vzduchu bolo približne dvojnásobné množstvo prachu. A práve v taký deň zároveň prudko stúpol počet ľudí, ktorí už migrénu nezvládli doma a museli vyhľadať lekára.
Vyššie boli aj jemnejšie PM2,5 častice, ktoré vznikajú napríklad pri spaľovaní palív a v doprave. Tie sú zákerné najmä tým, že sú oveľa menšie a ľahšie sa dostanú hlbšie do dýchacích ciest. V kritický deň dosiahli 27,3 mikrogramu na meter kubický, zatiaľ čo dlhodobý priemer bol 22,3. Oxid dusičitý, ktorý sa spája najmä s dopravou, stúpol z priemerných 8,7 na 11,2 častí na miliardu.
Neprehliadni
Oxid dusičitý zvýšil riziko návštevy lekára pre migrénu o 41 percent
Keď vedci zohľadnili aj ďalšie faktory, ktoré môžu pri migréne zohrávať úlohu, napríklad pohlavie či sociálno-ekonomické zázemie, ukázalo sa niečo dôležité.
Ľudia, ktorí boli krátkodobo vystavení vyšším hladinám oxidu dusičitého, mali o 41 percent vyššiu pravdepodobnosť, že skončia u lekára alebo v nemocnici kvôli migréne. Oxid dusičitý pritom patrí medzi látky, ktoré sa vo veľkej miere spájajú najmä s dopravou, takže nejde o nejaký vzdialený problém z priemyselných zón, ale aj o bežné ovzdušie v mestách.
Silné slnečné žiarenie tento efekt ešte dopĺňalo. Ľudia vystavení vysokej úrovni UV žiarenia mali o 23 percent vyššiu pravdepodobnosť, že skončia v ambulancii alebo nemocnici pre migrénový záchvat. Inak povedané, nejde len o to, že ťa môže potrápiť samotný smog. Problémom môže byť aj kombinácia znečisteného vzduchu a počasia, ktorá telo zaťaží ešte viac.
Nešlo pritom len o krátkodobé výkyvy. Aj dlhodobejšie vystavenie znečistenému vzduchu sa spájalo s vyššou spotrebou liekov na migrénu. To naznačuje, že horšie ovzdušie nemusí súvisieť len s jedným zlým dňom, ale môže sa podpisovať aj pod to, ako často človek migrénu vôbec musí zvládať.
Počasie môže účinok znečisteného vzduchu ešte zosilniť
Výskumníci narazili aj na ďalší dôležitý detail. Nezáleží len na tom, čo je vo vzduchu, ale aj na tom, aké je vonku počasie. Práve kombinácia znečistenia a počasia totiž môže rozhodnúť o tom, či sa migréna rozbehne silnejšie.
Vysoké teploty a nízka vlhkosť zosilňovali negatívny vplyv oxidu dusičitého. Naopak, chladnejšie a vlhšie podmienky zvýraznili účinok jemných PM2,5 častíc. Inými slovami, rôzne typy znečistenia môžu byť nebezpečnejšie v rôznych typoch počasia.
Takmer polovica ľudí potrebovala lieky proti migréne
Počas dlhodobého sledovania muselo 2 215 ľudí, teda 32 percent účastníkov, aspoň raz navštíviť nemocnicu alebo ambulanciu kvôli akútnej migréne.
Až 47 percent sledovaných si počas výskumu zakúpilo triptány, teda lieky používané pri migréne. Priemerná spotreba predstavovala dve tablety mesačne. Približne 2,3 percenta ľudí užívalo desať alebo viac tabliet za mesiac, čo naznačuje častejšie alebo silnejšie záchvaty.
„Tieto výsledky nám pomáhajú lepšie pochopiť, ako a kedy migrénové záchvaty vznikajú. Naznačujú, že u ľudí, ktorí majú k migréne predispozíciu, môžu environmentálne faktory zohrávať dve úlohy. Strednodobé faktory, ako teplo a vlhkosť, môžu upravovať riziko záchvatov, zatiaľ čo krátkodobé faktory, ako náhle zvýšenie znečistenia, ich môžu priamo spustiť,“ uviedol autor štúdie Ido Peles z Ben-Gurion University of the Negev.
S otepľovaním môže byť migréna ešte väčší problém
Vedci upozorňujú aj na širší kontext. Klimatická zmena prináša častejšie vlny horúčav, intenzívnejšie prachové epizódy aj zhoršenie kvality ovzdušia. A práve to sú podmienky, ktoré podľa štúdie môžu zvyšovať migrénovú aktivitu.
Pre ľudí, ktorých migréna trápi pravidelne, to môže v budúcnosti znamenať ešte väčšiu záťaž. Lekári by preto podľa autorov mohli počas rizikových dní odporúčať obmedziť pobyt vonku, používať vzduchové filtre a pri prvých príznakoch siahnuť po liekoch skôr, než sa záchvat naplno rozbehne.
„Keď predpovede ukazujú obdobie so zvýšeným rizikom, lekári môžu ľuďom odporučiť obmedziť vonkajšie aktivity, používať vzduchové filtre, nasadiť krátkodobú preventívnu liečbu a začať užívať migrénové lieky už pri prvých príznakoch, aby zabránili rozvoju záchvatu,“ dodal Peles.
Nie všetko sa v tomto výskume dalo zachytiť úplne presne
Treba však dodať aj to, že vedci nepracovali s osobnými senzormi na každom človeku, ale s údajmi z meracích staníc v meste. To znamená, že vedeli pomerne dobre odhadnúť, aký vzduch bol v daný deň v Be’er Ševe, no už nie úplne presne to, čomu bol vystavený každý jednotlivec počas celého dňa.
Do výsledkov sa tak nepremietlo napríklad to, či niekto trávil väčšinu času doma, v aute, v kancelárii alebo vonku na priamom slnku. Rovnako sa nedalo zachytiť, či používal klimatizáciu, čističku vzduchu alebo pracoval v prostredí, kde bol kontakt so znečistením ešte vyšší.
Vedci navyše pracovali najmä s návštevami ambulancií, nemocníc a záznamami o liekoch, preto sa v ich dátach výraznejšie ukazujú skôr ťažšie migrény než tie slabšie, ktoré ľudia zvládli doma bez lekára.
