Alzheimerova choroba sa u niektorých ľudí nikdy neprejaví stratou pamäti. Vedci odhalili kľúčový rozdiel v ich mozgoch
Niektorí ľudia majú v mozgu znaky Alzheimerovej choroby, no pamäť im stále funguje. Vedci zistili, aký ochranný mechanizmus v tom môže hrať dôležitú úlohu.
Alzheimerova choroba sa väčšinou spája s pomalým miznutím pamäti. Lenže vedci dlhodobo narážajú na zvláštnu skupinu ľudí, ktorá do tejto predstavy nezapadá. V ich mozgu sa nachádzajú typické znaky ochorenia, no oni napriek tomu rozmýšľajú jasne a nepôsobia ako pacienti s demenciou.
Výskumníci z University of California San Diego sa teraz pozreli práve na tento paradox. Podľa odhadov môže 20 až 30 percent ľudí s alzheimerovskou patológiou v mozgu zostať bez viditeľných príznakov. V ich mozgu sa síce nachádzajú amyloidné plaky a neurofibrilárne klbká, teda zmeny spájané s Alzheimerovou chorobou, no ich kognitívne schopnosti zostávajú zachované. Inými slovami, problém v mozgu existuje, ale pamäť sa ešte nezrútila.
„U niektorých ľudí vidíme v mozgu jasné známky Alzheimerovej choroby, no ich myslenie zostáva prekvapivo zachované,“ hovorí Sushil K. Mahata z UC San Diego. „Začíname rozumieť prirodzeným obranným mechanizmom mozgu, ktoré môžu zásadne zmeniť náš pohľad na liečbu.“
Proteín, ktorý môže ovplyvniť, či sa poškodenie mozgu prejaví navonok
Výskumníci analyzovali génové dáta z tisícov vzoriek ľudského mozgu pomocou umelej inteligencie. Objavili špecifický molekulárny „odtlačok“, ktorý jasne rozlišuje normálne starnutie, symptomatickú Alzheimerovu chorobu a jej asymptomatickú formu.
Kľúčovým hráčom sa ukázal byť proteín nazývaný Chromogranín A, skrátene CgA. Vedci ho opisujú ako možný molekulárny spínač, ktorý môže ovplyvniť, či sa poškodenie mozgu premietne aj do problémov s pamäťou. Neznamená to ale, že jedna molekula sama rozhoduje o celej Alzheimerovej chorobe. Skôr ide o dôležitý bod v biologickej sieti, cez ktorý sa prepája bunkový stres, hromadenie proteínu Tau a ochrana kognitívnych schopností.
Pri mozgoch ľudí, ktorí si napriek alzheimerovským zmenám zachovali normálne myslenie, sa ukázal odlišný génový vzorec. Menej aktívne boli gény spájané s hromadením proteínu Tau, zatiaľ čo silnejšie pracovali systémy, ktoré pomáhajú bunkám zvládať stres a poškodenie.
Neprehliadni
Keď vedci vypli Chromogranín A, pamäť myší sa nezrútila
Vedci si svoje zistenia overili na transgénnych myšiach. Keď u laboratórnych zvierat odstránili Chromogranín A, výsledky naznačili ochranný účinok pred poškodením súvisiacim s Alzheimerovou chorobou.
Samce myší bez tohto proteínu mali síce v mozgu typické zmeny Alzheimerovej choroby, no ich učenie a pamäť zostali neporušené. Ešte výraznejší efekt vedci pozorovali u samíc, pri ktorých sa podarilo potlačiť aj hromadenie škodlivého proteínu Tau.
Ochranný účinok bol teda u samíc ešte silnejší. Nielenže si zachovali kognitívne schopnosti, ale lepšie zostala zachovaná aj štruktúra synapsií v ich mozgu. Synapsie si môžeš predstaviť ako komunikačné spojky medzi neurónmi. Ak sa tieto spojenia nerozpadnú, mozog má väčšiu šancu fungovať aj vtedy, keď sa v ňom už objavujú rizikové zmeny.
Mozog môže niesť chorobu potichu. Génové vzorce môžu prezradiť, kedy sa zlomí
Objavené molekulárne vzorce sa opakovali naprieč viacerými skupinami ľudských pacientov. Práve to je dôležité, pretože nejde len o náhodný signál z jednej malej vzorky, ale o vzorec, ktorý sa ukázal vo viacerých nezávislých dátach.
Identifikácia týchto génových „podpisov“ môže otvoriť cestu k včasnej diagnostike. Lekári by v budúcnosti mohli lepšie rozpoznať, u ktorých pacientov sa mozog bráni účinnejšie a u ktorých sa naopak zvyšuje riziko, že tichá patológia prerastie do viditeľných problémov s pamäťou.
Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie príčiny demencie vo vyššom veku a jej význam bude s pribúdajúcim starnutím populácie ešte narastať. Pochopenie toho, ako niektoré mozgy odolávajú poškodeniu, môže zásadne zmeniť prístup k liečbe aj prevencii.
Budúca liečba nemusí čakať, kým sa objavia prvé výpadky pamäti
Výskumníci identifikovali Chromogranín A ako ovplyvniteľný molekulárny uzol, ktorý prepája signály medzi nervovým a hormonálnym systémom, hromadenie Tau proteínu a zachovanie kognitívnych funkcií.
Tým sa otvára možnosť vývoja preventívnych terapií zameraných práve na tieto ochranné dráhy. Neznamená to, že vedci našli nový liek na Alzheimerovu chorobu. Naznačuje to však, že raz by sme nemuseli čakať až na moment, keď sa pamäť začne citeľne rozpadať.
Kombinovaný výpočtový a experimentálny prístup, ktorý vedci použili, poskytuje nový rámec pre ďalší výskum. Môže pomôcť pri odhaľovaní mechanizmov kognitívnej odolnosti, ktoré sa líšia u mužov a žien, aj pri hľadaní skorých biomarkerov vývoja choroby.
Dekódovanie tejto prirodzenej odolnosti môže otvoriť cestu k skoršiemu zachyteniu rizika a k novým stratégiám, ktoré by sa snažili zabrániť strate pamäti ešte pred tým, než sa objavia prvé príznaky.
Asymptomatická forma Alzheimerovej choroby bola dlho pozorovaná, no slabo pochopená. Nové poznatky o obranných mechanizmoch mozgu ukazujú, že medzi poškodením a stratou pamäti môže existovať biologická brzda. A práve jej pochopenie môže byť jednou z najdôležitejších ciest, ako sa k tejto chorobe postaviť skôr, než človeku začne brať spomienky.
