Doba ľadová ich nezlomila. Dávni príbuzní moderného človeka v Číne vyrábali zložité nástroje už pred 146 tisíc rokmi
Nález z Číny ukazuje, že dávni ľudia dokázali vyrábať premyslené kamenné nástroje už pred 146 tisíc rokmi. A nebolo to v časoch hojnosti, ale počas drsného chladného obdobia.
Predstav si miesto, kde sa pred 146 tisíc rokmi lámali kosti, rezalo mäso a ostré kamenné odštiepky rozhodovali o tom, či skupina prežije ďalší deň. Žiadne pohodlie, žiadna doba hojnosti, žiadne pokojné obdobie na vymýšľanie nových nápadov.
Práve naopak. V centrálnej Číne vedci z Field Museum skúmajú nálezisko Lingjing, kde dávni príbuzní moderného človeka porcovali zvieratá a vyrábali nástroje s presnosťou, ktorá archeológov prekvapila. Na prvý pohľad išlo len o kamene a kosti. Potom však prišlo datovanie, ktoré archeológom zmenilo celý výklad náleziska.
Tieto nástroje nevznikli v teplom období, keď mohlo byť prežitie o niečo jednoduchšie. Podľa novej analýzy patria do drsného chladného obdobia pleistocénu, teda do času, keď sa klíma obrátila proti ľuďom.
146 tisíc rokov starý nález ukazuje, že pokrok nevznikal v pohodlí
Nálezisko Lingjing v centrálnej Číne nie je zaujímavé len tým, že sa tam našli kosti zvierat a kamenné nástroje. Vedci lokalitu spájajú s archaickými ľuďmi, ktorých časť odborníkov označuje ako Homo juluensis. Nešlo o moderných ľudí, ale o našich vzdialených príbuzných s veľkým mozgom a zvláštnou zmesou znakov, ktoré v niečom pripomínali staršie ázijské populácie a v niečom dokonca neandertálcov.
Dlho sa zdalo, že nástroje z Lingjingu majú najviac približne 126 tisíc rokov. To by ich radilo do teplejšieho obdobia medzi ľadovcovými dobami. Inými slovami, do času, keď mohli mať dávni ľudia priaznivejšie podmienky na život.
Neprehliadni
Lenže potom vedci preskúmali jednu z kostí bližšie. Vo vnútri rebra zvieraťa podobného jeleňovi našli drobné kryštály kalcitu. A práve tie sa stali kľúčom k celému príbehu.
„Kryštály kalcitu v kosti sa správali ako prirodzené hodiny. Vďaka nim sme dokázali spresniť vek náleziska,“ vysvetľuje Yuchao Zhao z Field Museum v Chicagu.
Funguje to podobne ako veľmi pomalé odpočítavanie času. Kryštály obsahujú malé množstvá uránu, ktorý sa postupne mení na tórium. Keď vedci zmerajú ich pomer, dokážu odhadnúť, kedy kryštály vznikli. Výsledok posunul časť nálezov približne o 20 tisíc rokov hlbšie do minulosti. Namiesto 126 tisíc rokov tak mohli mať až okolo 146 tisíc rokov.
Nástroje z Lingjingu neboli obyčajné kamene
Posun o 20 tisíc rokov môže na prvý pohľad vyzerať ako drobná oprava v archeologickom kalendári. Lenže v tomto prípade mení podstatu celého nálezu. Nástroje z Lingjingu už nevyzerajú ako produkt pokojnejšieho a teplejšieho obdobia. Oveľa viac pripomínajú technológiu, ktorá vznikala pod tlakom tvrdých podmienok.
Na prvý pohľad by si si tieto kamene možno ani nevšimol. Nejde o dokonale vybrúsené čepele, ktoré by okamžite vyzerali ako nástroj. Ich význam sa ukázal až pri detailnej analýze. Vedci zistili, že dávni ľudia neudierali do kameňa náhodne, ale pracovali s ním ako s materiálom, ktorý má svoje pravidlá.
Z väčších kamenných jadier odbíjali menšie ostré odštiepky. Dôležité však je, ako to robili. Jedna strana kameňa slúžila najmä ako plocha, do ktorej udierali. Druhú tvarovali tak, aby z nej dokázali opakovane získavať ostré hrany vhodné na rezanie mäsa či spracovanie zvieracích tiel.
To už nie je obyčajné rozbíjanie kameňa o kameň. Takýto postup vyžaduje predstavu výsledku ešte pred úderom. Tvorca musel chápať, pod akým uhlom udrieť, ktorá časť jadra má zostať zachovaná a ako kameň pripraviť tak, aby z neho vznikol ďalší použiteľný odštiepok.
„Nešlo o náhodné odbíjanie kúskov kameňa. Táto technológia si vyžadovala plánovanie, presnosť a veľmi dobré pochopenie toho, ako sa kameň pri údere láme,“ hovorí Zhao.
Drsné podmienky ich nenaučili len prežiť, ale aj vyrábať lepšie nástroje
Nové datovanie robí z Lingjingu oveľa zaujímavejšie miesto, než sa zdalo. Ak by nástroje vznikli v teplejšom období, zapadali by do jednoduchej predstavy, že ľudia majú pri lepších podmienkach viac priestoru na skúšanie nových vecí. Lenže vek približne 146 tisíc rokov ich posúva do chladnejšieho glaciálneho obdobia, keď si skupiny dávnych ľudí nemohli dovoliť veľa chýb.
V pleistocéne sa klíma opakovane menila. Teplejšie fázy striedali obdobia, keď sa ochladilo, menila sa krajina, dostupnosť zvierat aj spôsob, akým sa dalo prežiť. Pre ľudí v Lingjingu to nebola abstraktná zmena na grafe. Znamenalo to menej istoty, tvrdšie podmienky a väčší tlak na to, aby z každého uloveného zvieraťa získali čo najviac.
Práve v takom prostredí dávali premyslené kamenné nástroje veľký zmysel. Ostrý odštiepok nebol len kus kameňa. Bol to rozdiel medzi nešikovným trhaním mäsa a rýchlym spracovaním koristi, medzi plytvaním a efektívnym využitím každého kúska zvieraťa.
Zaujímavé je aj porovnanie s Európou a Afrikou. Logika výroby nástrojov z Lingjingu pripomína technológie, ktoré si spájame s neandertálcami v Európe a s ľudskými predkami v Afrike. To naznačuje, že zložité technologické myslenie nebolo výsadou jednej časti sveta. Vo východnej Ázii sa odohrával vlastný príbeh, ktorý bol zjavne oveľa bohatší, než sa dlho predpokladalo.
Neboli to moderní ľudia ani neandertálci, ale niečo zložitejšie
Fosílie z tejto oblasti odhaľujú fascinujúcu kombináciu znakov. Lebky spájané s týmito archaickými ľuďmi mali nízky a plochší tvar typický pre východoázijské populácie, ale zároveň vlastnosti pripomínajúce neandertálcov, najmä v oblasti zátylka a vnútorného ucha.
Táto mozaika naznačuje, že medzi populáciami v rôznych častiach Eurázie existovali spojenia. Neboli to úplne izolované skupiny. Navzájom sa mohli ovplyvňovať a zároveň zdieľať podobné biologické trendy.
Veľkosť mozgu sa u viacerých skupín zväčšovala a lebky sa postupne zjemňovali. Nešlo teda o jednoduchú vetvu evolúcie, ale o omnoho zložitejší príbeh.
Lingjing mení pohľad na technologický vývoj dávnych ľudí v Ázii
Nová analýza upravuje pohľad na ľudský pokrok vo východnej Ázii. Dovtedy archeológovia často predpokladali, že raní ľudia v tejto oblasti zaostávali za svojimi príbuznými v Európe a Afrike, aspoň pokiaľ ide o technologické inovácie.
Lingjing ukazuje opak. Premyslené nástroje vznikali v podobnom období na viacerých miestach sveta a často mohli byť odpoveďou na tvrdé klimatické podmienky.
„Ľudia si často predstavujú kreativitu ako niečo, čo rozkvitne v dobrých časoch. Zistenie, že tieto kamenné nástroje vznikli počas krutej ľadovej doby, rozpráva iný príbeh. Ťažké časy nás môžu prinútiť prispôsobiť sa,“ uzatvára Zhao.
Homo juluensis z Lingjingu nebol primitívny človek čakajúci na lepšie časy. Bol to dávny inovátor, ktorý musel rozmýšľať dopredu práve vtedy, keď mu prostredie dávalo najmenej priestoru na chybu.
