Nová studená vojna sa presúva na Mesiac. Rusko a Čína tam chcú postaviť jadrovú elektráreň a predbehnúť Američanov
Rusko a Čína plánujú postaviť jadrovú elektráreň na Mesiaci, ktorá má zabezpečiť energiu pre stálu lunárnu základňu. Projekt má ambíciu zmeniť budúcnosť vesmírnych pretekov.
Kým NASA buduje svoj program Artemis a pripravuje mesačnú pôdu pre amerických astronautov, vo východnej časti sveta sa čoraz hlasnejšie ozýva iná ambícia. Rusko a Čína si taktiež dali za cieľ vybudovať na Mesiaci stálu základňu, ktorá by sa mohla stať ich prvou skutočne dlhodobou výskumnou prítomnosťou mimo Zeme. Zatiaľ ide len o plány, no podľa vyhlásení oboch krajín postupne získavajú čoraz konkrétnejšie kontúry. Ich spoločným menovateľom je energia, ktorú nemá zabezpečiť solárny zdroj, ale jadrová elektráreň. Na tému upozornil portál Reuters.
Myšlienka znie odvážne, no v realite má svoje opodstatnenie. Lunárna noc trvá takmer pätnásť pozemských dní, počas ktorých teploty klesajú hlboko pod −170 °C. V takýchto podmienkach by bežné solárne panely či batérie rýchlo zlyhali a systémy udržiavajúce život by krátko nato ukončili svoju činnosť.
Dmitry Bakanov, šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, preto otvorene hovorí, že ak má Medzinárodná lunárna výskumná stanica fungovať nezávisle od slnka, jadrový zdroj energie je jedinou reálnou cestou. Reaktor by mal byť na Mesiaci nainštalovaný približne do roku 2035 a uvažuje sa o jeho umiestnení v oblasti južného pólu, kde sa podľa vedcov nachádzajú zásoby vody ukryté v trvalom tieni.
Máme pred sebou nové vesmírne preteky?
Samotná realizácia však bude pôsobiť priam sci-fi. Reaktor by sa mal na Mesiac dopraviť bez posádky a jeho montáž by mali zabezpečiť autonómne robotické systémy. Tie by museli presne pristáť, zostaviť energetické moduly a zabezpečiť vhodné tienenie proti radiácii, ktorá by mohla v budúcnosti ohroziť ľudské posádky.
V prostredí bez atmosféry, s jemným prachom a extrémnymi teplotnými výkyvmi by išlo o jednu z najnáročnejších automatizovaných operácií v dejinách kozmonautiky. Ak sa projekt podarí, otvorí dvere trvalej ľudskej prítomnosti mimo našej planéty.
Neprehliadni
Energia pre základňu však nie je jediným cieľom Moskvy. Bakanov pravidelne spomína aj tzv. projekt Zeus. Ide o ambiciózny plán vývoja jadrom poháňaného vesmírneho ťahača, ktorý by mohol prepravovať ťažký náklad medzi orbitami Zeme, Mesiaca či Marsu. Kým chemické motory sú obmedzené palivom a účinnosťou, jadrový pohon by mohol výrazne skrátiť čas prepravy a zvýšiť nosnosť vesmírnych lodí. Ak by sa tento koncept podarilo dostať z laboratórií do reality, znamenalo by to zásadný skok v oblasti medziplanetárnej dopravy. Zároveň by to Rusku prinieslo výraznú strategickú výhodu vo vesmírnom výskume.
Kto prvý osídli Mesiac?
Partnerstvo s Čínou nie je len otázkou prestíže. Moskva má bohaté skúsenosti s jadrovými technológiami ešte z čias Sovietskeho zväzu, keď do kozmu vypúšťala satelity RORSAT so štiepnymi reaktormi na palube. Čína zasa disponuje masívnymi investíciami, technickou presnosťou a rastúcou sériou úspešných misií Čchang-e. Spolu tak vytvárajú spojenectvo, ktoré má potenciál konkurovať americkému programu Artemis. Západní odborníci však zostávajú ostražití a poukazujú na finančné riziká, technologické limity aj politické dôsledky umiestnenia jadrových zariadení vo vesmíre.
Pre Rusko je tento projekt viac než len vedecký experiment. Po fiasku sondy Luna-25 v roku 2023, ktorá sa zrútila na povrch Mesiaca počas pristávacieho manévru, chce krajina dokázať, že stále patrí medzi veľmoci schopné dosahovať technologické prvenstvá.
Jadrová elektráreň na Mesiaci by tak bola dôkazom, že aj v období sankcií a medzinárodnej izolácie dokáže stáť na čele technologického vývoja. Či sa tieto plány premenia na realitu, ukážu až najbližšie roky.
