Dostane sa Čína na Mesiac skôr ako USA? Všetko nasvedčuje tomu, že Američania budú ťahať za kratší koniec
Čína chce poslať svojich astronautov na Mesiac do roku 2030 a NASA sa obáva, že ju už nestihne dobehnúť.
Keď astronaut Gene Cernan v decembri 1972 opúšťal povrch Mesiaca, sľúbil, že sa ľudia raz vrátia. Ubehlo viac ako päťdesiat rokov a Mesiac opäť volá. Lenže tentoraz to však nebudú Američania, ktorí tam možno stihnú prísť prví. Na scénu vstupuje Čína, sebavedomý hráč, ktorý postupuje systematicky a bez „humbuku“, ktorý je príznačný skôr pre Američanov. Východná mocnosť ide na to ticho, bez väčšej medializácie, až nám možno nakoniec vytrú zrak, keď tam pristanú. Na tému upozornil portál BGR.
V 60. a 70. rokoch bol vesmír bojiskom studenej vojny medzi Washingtonom a Moskvou. Dnešné súperenie má iný charakter, no rovnaký cieľ. Tým je ukázať svetu technologickú prevahu a politickú silu. Spojené štáty sa spoliehajú na otvorenú spoluprácu s komerčným sektorom, kým Peking stavia na centralizovanom plánovaní a štátnej kontrole. Výsledok je však nečakaný. Čína napreduje rýchlejšie, než by si NASA želala.
Uvidíme už onedlho „viať“ na Mesiaci čínsku vlajku?
Čínska vesmírna agentúra má presne stanovený plán. Totiž do roku 2030 chce mať na Mesiaci svojich astronautov. Projekt počíta s dvoma samostatnými štartmi. Kozmická loď Mengzhou a mesačný pristávací modul Lanyue poletia na orbitu oddelene a stretnú sa až pri Mesiaci. Odtiaľ sa dvojčlenná posádka vydá na povrch. V lete 2025 čínski inžinieri dokončili test pristávacieho modulu v podmienkach simulujúcich lunárny terén a pripravujú sondu Chang’e‑7, ktorá má hľadať vodný ľad v oblastiach južného pólu.
Na druhej strane sveta sa americký program Artemis borí s ťažkosťami. Misia Artemis II, ktorá mala byť prvým pilotovaným obletom Mesiaca, sa odkladá na apríl 2026 a samotné pristátie je posunuté minimálne do roku 2027. NASA musí riešiť chyby na tepelnom štíte lode Orion, prepracováva časť hardvéru a zároveň zápasí s politickými a rozpočtovými obmedzeniami. To vytvára tlak na dodávateľov, oslabuje koordináciu tímov a predlžuje vývoj.
Záchranou by mala byť spolupráca so SpaceX. Starship má totiž slúžiť ako lunárny pristávací modul pre Artemis III, lenže testy obrovskej rakety prinášajú viac otázok než istôt. Kriticky dôležité kroky, akým je napríklad tankovanie na obežnej dráhe, či presun posádky, zatiaľ ešte neprešli plnou skúškou, čo programu pridáva ďalšie mesiace neistoty.
Neprehliadni
Kto nakoniec vyhrá preteky v dobývaní Mesiaca?
Ak Peking dosiahne svoj cieľ a dostane svojich taikonautov na Mesiac skôr než NASA, pôjde o mimoriadny geopolitický zlom. Čína by sa stala prvou krajinou po Spojených štátoch, ktorá zvládla pilotované pristátie, a získala by strategickú výhodu nielen vo vesmíre, ale aj v oblasti diplomacie a obchodu. Popri tom by americkhé prezidenta Trumpa asi roztrhlo od zlosti. Úspech by tiež posilnil prestíž Komunistickej strany, prilákal medzinárodných partnerov pre plánovanú lunárnu výskumnú stanicu a mohol by zmeniť pomer síl vo vývoji vesmírnych technológií s dvojitým využitím – civilným aj vojenským.
V konečnom dôsledku by čínske prvenstvo zásadne predefinovalo obraz technologického lídra. Spojené štáty síce zostanú silnou vesmírnou veľmocou, no ich dominancia už nebude neotrasiteľná. Nové preteky o Mesiac tak nie sú len o tom, kto zasadne na jeho povrch ako prvý, ale o tom, kto si tam dokáže vybudovať trvalé miesto.
