Vakcína proti COVID-19 má nečakaný účinok na pacientov s rakovinou. Takto ovplyvnila ich dĺžku života
Nová analýza z USA ukázala, že pacienti s pokročilým melanómom, ktorí dostali mRNA vakcínu proti covidu, mali vyššiu mieru prežívania než neočkovaní. Vedci zdôrazňujú, že nejde o dôkaz kauzality, no výsledky naznačujú možný vplyv stimulácie imunity na úspešnosť imunoterapie.
Nová analýza z USA priniesla zaujímavé zistenie, ktoré posúva diskusiu o vzťahu medzi imunitou a rakovinou. Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity sa u pacientov s pokročilým melanómom, ktorí dostali mRNA vakcínu proti ochoreniu COVID-19, zaznamenala vyššia miera prežívania v porovnaní s tými, ktorí ju nedostali. Výskumníci však zdôrazňujú, že ide o pozorovaciu štúdiu, teda nie dôkaz, že vakcína priamo zlepšila výsledky liečby. O zisteniach informuje Science Daily.
Štúdia, ktorú včera, 19. októbra, prezentovali na kongrese Európskej spoločnosti pre lekársku onkológiu (ESMO) v Berlíne, analyzovala viac ako 1 200 pacientov s melanómom v štádiu III a IV, teda s pokročilou alebo metastatickou formou ochorenia, pri ktorej bývajú vyhliadky najhoršie.
Všetci pacienti podstupovali liečbu tzv. imunoterapiou, konkrétne inhibítormi kontrolných bodov (immune checkpoint inhibitors). Ide o lieky, ktoré pomáhajú imunitnému systému rozpoznať a napadnúť nádorové bunky, no nie u každého pacienta zaberajú rovnako účinne.
Vedci si všimli, že časť pacientov, ktorí počas pandémie dostali mRNA vakcínu proti covidu, najčastejšie Comirnaty (Pfizer-BioNTech) alebo Spikevax (Moderna), dosahovala citeľne lepšie výsledky. Ich celkové prežívanie bolo vyššie približne o 25 % a u niektorých sa pozoroval aj dlhší čas bez progresie ochorenia.
Na stope veľkého objavu
Podľa vedúceho výskumu, doktora Michaela Thomsona, mohla vakcína „aktivovať imunitný systém podobným spôsobom, akým to robí imunoterapia“. Inými slovami, mohla krátkodobo „prebudiť“ imunitu, čo zvýšilo jej schopnosť reagovať aj proti nádorovým bunkám.
Neprehliadni
„Nemôžeme však hovoriť o kauzalite,“ zdôraznil Thomson. „Zatiaľ vieme len to, že u očkovaných pacientov sme pozorovali priaznivejší priebeh, no nevieme, či vakcína bola skutočnou príčinou. Je možné, že išlo o kombináciu viacerých faktorov, od celkového zdravotného stavu až po načasovanie liečby.“
Autori štúdie preto upozorňujú, že ide o koreláciu, nie dôkaz príčiny a následku. Na potvrdenie hypotézy by bolo potrebné uskutočniť randomizovanú klinickú štúdiu, v ktorej by sa porovnali dve skupiny pacientov s rovnakými parametrami, očkovaní a neočkovaní, v kontrolovaných podmienkach.
Odborníci v Berlíne však štúdiu prijali s veľkým záujmom. Profesorka Eva Krügerová z Charité Berlin, ktorá sa venuje imunoonkológii, označila výsledky za „inšpiratívny podnet pre nové klinické otázky“. Podľa nej nejde o prekvapenie, že stimulácia imunity, hoci aj prostredníctvom vakcíny, môže mať pozitívny vplyv na imunitnú odpoveď voči nádoru.
„Imunitný systém je extrémne komplexný a každá jeho modulácia môže zmeniť správanie nádorového mikroprostredia,“ vysvetlila Krügerová.
Posilnenie imunoterapie
Širší kontext je pritom dôležitý aj pre laikov. Imunoterapia ako taká už desaťročie predstavuje revolúciu v liečbe rakoviny. Namiesto priameho útoku na nádor, ako pri chemoterapii, využíva obranné mechanizmy samotného tela. Ak by sa teda potvrdilo, že bežná mRNA vakcína dokáže túto reakciu posilniť, išlo by o pozoruhodný synergický efekt.
„Našou úlohou nie je tvrdiť, že vakcína lieči rakovinu,“ uzavrel Thomson. „Našou úlohou je pochopiť, prečo niektorí pacienti reagujú lepšie a či imunitné stimuly mimo onkologickej liečby zohrávajú úlohu, o ktorej sme doteraz nevedeli.“
Autori výskumu zároveň upozorňujú, že výsledky nie sú argumentom pre očkovanie ako formu liečby rakoviny. Vakcíny proti covidu boli vyvinuté na prevenciu infekcie, nie ako onkologická terapia. Napriek tomu však tieto dáta otvárajú nové otázky o tom, ako by sa mRNA technológia mohla v budúcnosti využiť pri vývoji personalizovaných protinádorových vakcín – teda takých, ktoré by boli zamerané na konkrétne mutácie nádoru u konkrétneho pacienta.
