Medzihviezdna kométa 3I/ATLAS vedcom zamotala hlavy. Môže byť časovou kapsulou staršou než Slnečná sústava
3I/ATLAS môže byť staršia než Slnečná sústava. Webb odhalil extrémne deutérium aj chemické stopy cudzieho planetárneho systému.
Vedci doteraz zaregistrovali len tri medzihviezdne objekty. Posledným a zároveň najdiskutovanejším je 3I/ATLAS. Čím je vlastne zaujímavý, okrem toho, že nepochádza z našej sústavy? Ide o udalosť, ktorú človek bežne nezažije a často si ju ani neuvedomí. Takéto objekty sú pre astronómov mimoriadne cenné, pretože umožňujú skúmať cudzie planetárne systémy bez nutnosti k nim fyzicky cestovať.
Kľúčový moment nastal, keď sa kométa priblížila k Slnku a následne sa začala opäť vzďaľovať. Slnečné žiarenie zohrialo jej povrch a uvoľnilo zmrznuté plyny, čím sa okolo jadra vytvoril jasný oblak nazývaný koma. Práve v tomto stave je kométa pre vedcov najzaujímavejšia, pretože plyn a prach v kome nesú chemické informácie o jej vnútri. Bez tohto procesu by bolo jej zloženie prakticky nedostupné.
Do pozorovania sa zapojil aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý patrí medzi najmodernejšie vedecké prístroje súčasnosti. Vedci dokonca upravili jeho pozorovací plán, aby mohli kométu sledovať v presne stanovenom čase. Takéto rozhodnutia nebývajú bežné, no v tomto prípade išlo o jedinečnú príležitosť, ktorá sa nemusí zopakovať po zvyšok života. Ak by sa podobné objekty začali objavovať podozrivo často, Avi Loeb by z toho mal určite radosť.
3I/ATLAS vedcov stále prekvapuje
Späť k oficiálnej vede: výsledky pozorovaní vedcov prekvapili. V kométe namerali mimoriadne vysoký podiel deutéria, teda ťažšej formy vodíka. Ide o prvok, ktorý funguje ako akýsi záznamník podmienok, v akých teleso vznikalo. Čím viac deutéria obsahuje, tým chladnejšie bolo prostredie jeho vzniku. V prípade 3I/ATLAS boli hodnoty približne tridsaťnásobne vyššie než pri kométach zo Slnečnej sústavy.
Takýto výsledok naznačuje, že kométa vznikla v extrémne chladnom prostredí, kde sa materiál nikdy výrazne nezahrial. To znamená, že si mohla zachovať pôvodné chemické zloženie bez zásadných zmien. Vedci na základe týchto dát predpokladajú, že počas svojho vzniku bola síce vystavená žiareniu, no nie takým teplotám, ktoré by premenili jej „ťažkú vodu“ na bežný vodný ľad.
Neprehliadni
Ďalšiu stopu o jej pôvode poskytla analýza uhlíkových izotopov. Kométa obsahuje len malé množstvo uhlíka-13 v porovnaní s uhlíkom-12. V priebehu vývoja galaxie sa totiž množstvo ťažších prvkov postupne zvyšuje, keďže vznikajú vo hviezdach a pri ich zániku sa uvoľňujú späť do priestoru. Nízky podiel uhlíka-13 preto naznačuje, že ide o veľmi starý objekt, ktorý vznikol v čase, keď vesmír ešte nebol takto chemicky obohatený.
Dôležité doplnenie priniesli aj pozorovania z Európskeho južného observatória, konkrétne z Very Large Telescope. Vedci sa zamerali na zlúčeniny uhlíka a dusíka, napríklad kyanid, ktorý je vo vesmíre pomerne bežný. Aj tieto merania potvrdili, že kométa má nezvyčajné chemické zloženie, ktoré ju odlišuje od telies vzniknutých v našej sústave.
Je pravdepodobne starší než naša sústava!
Na základe týchto dát by podľa odhadov mohla mať kométa 10 až 12 miliárd rokov. To ju radí do obdobia, ktoré astronómovia označujú ako kozmické poludnie. Ide o éru, keď vznikalo najviac hviezd v histórii vesmíru a galaxie boli mimoriadne aktívne. V takomto prostredí sa formovali aj skoré planetárne systémy, často v hustých a chladných oblakoch plynu a prachu.
Výskum viedol tím okolo astrochemika Martina Cordinera z NASA. Podľa jeho slov ide o vzácnu možnosť skúmať materiál, ktorý je pravdepodobne starší než samotná Slnečná sústava. Zároveň to otvára otázku, či je naše kozmické prostredie skôr bežné, alebo naopak výnimočné. Ak sa totiž podmienky inde výrazne líšia, môže to znamenať, že aj vznik planét a možno aj života prebieha vo vesmíre rôznymi spôsobmi.
Ak si to zhrnieme, cez našu sústavu prešiel už tretí známy medzihviezdny objekt. Pochádza z veľmi vzdialeného prostredia, ktoré môže byť staršie než to naše. Jeho chemické zloženie je mimoriadne netypické, ako keby si prešiel barom plným alkoholu a stále si popri tom pokračuje vo svojej ceste vesmírom, nevedno kam.
