Astronómovia mali len 4 mesiace na nemožnú úlohu. Sonda Juice zachytila medzihviezdny objekt 3I/ATLAS z unikátneho uhla
Sonda Juice zachytila medzihviezdny objekt 3I/ATLAS z unikátneho uhla. Vedci mali len 4 mesiace na prípravu a dáta získali v extrémnych podmienkach blízko Slnka.
Medzihviezdny návštevník 3I/ATLAS ešte stále láka vedcov. Napriek tomu veľa príležitostí na jeho podrobné skúmanie nebolo. Paradoxne bol vo vnútornej Slnečnej sústave identifikovaný až v júli 2025. Lenže vyzerá to tak, že sa na vedcov predsa len usmialo šťastie, a to hlavne pričinením sondy ESA (Európskej vesmírnej agentúry) – Jupiter Icy Moons Explorer, známej ako Juice. Tá je pritom vybavená prístrojmi, ktoré sa ukázali ako ideálne aj na pozorovanie takéhoto telesa, a to napriek veľmi krátkemu pozorovaciemu „oknu“.
Aby sa tak mohlo stať, vedci museli najskôr čo najpresnejšie vypočítať jeho trajektóriu. Vďaka tomu zistili, že sondu Juice bude možné nasmerovať tak, aby objekt pozorovala z unikátneho uhla, ktorý zo Zeme nie je možný. Lenže samotné pozorovanie 3I/ATLAS nebolo vôbec jednoduché. Vedci mali na prípravu kampane len niekoľko mesiacov, konkrétne približne štyri, pričom bežne trvá plánovanie podobných operácií okolo deväť mesiacov. Na tak komplexnú úlohu tak mali výrazne menej času než zvyčajne.
Treba tiež dodať, že čas na využívanie sondy je zvyčajne plánovaný dlhodobo dopredu. Tentokrát však išlo o výnimočnú situáciu, ktorú si vedci nemohli dovoliť premeškať.
Vedci dokázali takmer nemožné v rekordne krátkom čase
„Museli sme všetok plánovací proces zvládnuť do konca septembra a stihnúť nahrať príkazy na palubu do polovice októbra,“ opisuje situáciu Angela Dietz, Spacecraft Operations Manager sondy Juice.
Aby to stihli, tím dokonca dočasne vynechal jeden zo štandardných krokov. Za normálnych okolností by vedecké operačné centrum (SOC) pomáhalo s kalibráciou a spracovaním dát. Tentokrát však tím pracoval priamo s jednotlivými prístrojovými tímami, čím výrazne zrýchlil celý proces.
Svoje si „vytrpela“ aj samotná sonda, ktorá sa nachádzala v náročných podmienkach blízko Slnka. Po prelete okolo Venuše zostala v tzv. „hot cruise“ režime, pričom jej vysokozisková anténa bola otočená smerom k Slnku a slúžila ako tepelný štít. To však zároveň znamenalo, že sonda nemohla okamžite odosielať dáta na Zem.
Neprehliadni
Samotné pozorovania prebiehali od 2. do 25. novembra 2025, pričom najbližší priblíženie nastalo 4. novembra vo vzdialenosti približne 0,4 AU (asi 60 miliónov kilometrov). Kvôli tepelným obmedzeniam mali vedci k dispozícii len obmedzený počet pozorovacích okien – šesť 45-minútových a jedno štvorhodinové. Napriek tomu sa im podarilo získať 126 dátových súborov s celkovým objemom približne 11,18 Gbit.
Tieto dáta však nemohli byť okamžite odoslané na Zem. K prenosu došlo až po prechode sondy do „cold cruise“ fázy v polovici januára 2026, keď sa anténa mohla opäť otočiť smerom k Zemi. Samotný prenos prebehol v dvoch 11-hodinových oknách v dňoch 17. a 20. februára 2026.
Astronómovia teraz analyzujú dáta z medzihviezdneho objektu
„To je práve to najkrajšie na našej práci, ide o čistý kolektívny výkon. Určite môžeme byť hrdí na to, že sme v tak krátkom čase dokázali túto kampaň optimalizovať a maximálne využiť,“ vraví Angela Dietz.
Vedci teraz detailne analyzujú získané údaje, aby lepšie pochopili pôvod objektu 3I/ATLAS. Zaujíma ich najmä jeho chemické zloženie, teplotné vlastnosti a prostredie, v ktorom sa mohol vytvoriť ešte mimo našej Slnečnej sústavy.
Medzitým sa misia Juice pripravuje na ďalší dôležitý manéver. V septembri 2026 ju čaká kombinovaný prelet okolo Mesiaca a Zeme, tzv. lunar-Earth flyby, ktorý jej poskytne gravitačnú asistenciu na ceste k Jupiteru.
Celá udalosť ukazuje jednu dôležitú vec. Aj dlhodobo plánované vesmírne misie sa dokážu prispôsobiť nečakaným príležitostiam. A práve v takýchto momentoch vznikajú tie najcennejšie vedecké dáta.
