Táto nenápadná zmena tela po päťdesiatke výrazne zvyšuje riziko úmrtia. Môže stúpnuť až o desiatky percent
Brušný tuk v kombinácii so stratou svalov výrazne zvyšuje riziko úmrtia po päťdesiatke. Jednoduché merania môžu pomôcť problém odhaliť skôr.
Môže sa zdať ako prirodzená súčasť starnutia, ale kombinácia brušného tuku a straty svalovej hmoty predstavuje omnoho väčšie nebezpečenstvo, než si väčšina ľudí uvedomuje. Najnovší výskum, na ktorý poukázal server agencia.fapesp.br, ukázal, že táto kombinácia môže zvýšiť riziko úmrtia až o 83 percent u ľudí nad 50 rokov.
Vedci z Federálnej univerzity v São Carlos v Brazílii v spolupráci s University College London analyzovali túto kombináciu ako významný rizikový faktor u starších dospelých. Ich približne 12-ročná štúdia sledovala viac ako 5 400 účastníkov a ukázala silnú súvislosť medzi telesným zložením a úmrtnosťou.
Sarkopenická obezita: keď telo stráca svaly a zároveň naberá tuk
Tento problém má aj odborný názov, sarkopenická obezita. Ide o stav, pri ktorom človek stráca svalovú hmotu, no zároveň sa mu ukladá tuk, najmä v oblasti brucha. Na prvý pohľad nemusí pôsobiť dramaticky, no z pohľadu metabolizmu ide o veľmi rizikovú kombináciu.
Sarkopenická obezita úzko súvisí so zníženou fyzickou výkonnosťou, vyšším rizikom pádov a stratou samostatnosti. Často sa prekrýva so syndrómom krehkosti, no nejde o totožné diagnózy.
„Okrem hodnotenia rizika smrti spojeného s brušnou obezitou a nízkou svalovou hmotou sme dokázali, že jednoduché metódy možno použiť na detekciu sarkopenickej obezity. To je dôležité, pretože nedostatok konsenzu o diagnostických kritériách tejto choroby sťažuje jej odhalenie a liečbu,“ hovorí Tiago da Silva Alexandre, profesor na Oddelení gerontológie UFSCar a jeden z autorov štúdie
Lekári možno nebudú potrebovať drahé testy. Stačiť by mohlo to, čo vieš zmerať doma
Sarkopenická obezita sa dnes často diagnostikuje pomocou metód ako magnetická rezonancia, počítačová tomografia, denzitometria (DEXA) alebo bioimpedancia. Tieto vyšetrenia síce poskytujú presné údaje, no sú drahé a nie vždy dostupné.
Neprehliadni
Vedci však ukázali, že v praxi môžu pomôcť aj oveľa jednoduchšie prístupy. Analýzou dát zo štúdie ELSA zistili, že kombinácia základných meraní dokáže rizikové osoby identifikovať pomerne spoľahlivo.
„Zistili sme, že jednoduché opatrenia, ako je meranie obvodu brucha a odhad chudej hmoty pomocou rovnice, ktorá zohľadňuje vek, pohlavie, hmotnosť a výšku, umožňujú identifikovať rizikových ľudí už v skoršej fáze,“ hovorí Alexandre
Prečo je problém oveľa väčší, keď sa tieto veci spoja
Samotná strata svalov alebo samotný tuk nemusia byť taký problém. Kľúčové je, čo sa stane, keď sa skombinujú. Vtedy sa ich účinky násobia, nie sčítavajú.
Ľudia s oboma stavmi mali o 83 % vyššie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí nemali ani jeden z nich. Naopak, samotná nízka svalová hmota bez brušného tuku nebola spojená s tak výrazným nárastom rizika.
Podobne brušná obezita bez straty svalov nevykazovala rovnaký negatívny efekt. To naznačuje, že rozhodujúca je práve kombinácia oboch faktorov.
Ako tuk spúšťa zápal a postupne ničí svaly
Za týmto efektom stojí biologický mechanizmus, ktorý sa v tele rozbieha postupne. Tukové tkanivo nie je len pasívna zásoba energie, ale aktívne produkuje látky, ktoré podporujú zápal.
„Prebytočný tuk zvyšuje zápalové procesy, ktoré vedú k metabolickým a katabolickým zmenám a urýchľujú stratu svalov. Tuk môže zároveň prenikať do svalového tkaniva, čím zhoršuje jeho funkciu a schopnosť regenerácie,“ vysvetľuje Valdete Regina Guandalini
Tento proces postupne oslabuje svaly, zhoršuje pohyb a zároveň narúša metabolizmus. Výsledkom je začarovaný kruh, z ktorého sa telo dostáva čoraz ťažšie.
Ako spoznať problém včas podľa konkrétnych signálov
Keďže neexistuje jednotná definícia sarkopenickej obezity, výskumníci použili praktické kritériá, ktoré sa dajú využiť aj v bežnej praxi.
Brušnú obezitu definovali ako obvod pása väčší než 102 centimetrov u mužov a 88 centimetrov u žien. Nízka svalová hmota bola odhadovaná pomocou výpočtov založených na telesných parametroch, nie vždy priamym meraním.
Ak sa to potvrdí, zmení to spôsob liečby
Jednoduchšie metódy by mohli výrazne rozšíriť možnosti včasnej diagnostiky. To je kľúčové najmä pri starších ľuďoch, kde sa problém často zachytí až v pokročilom štádiu.
„Naše zistenia môžu pomôcť zlepšiť prístup k včasným intervenciám, ako je úprava stravy a pravidelná fyzická aktivita, čo má priamy vplyv na kvalitu života,“ dodáva Alexandre
Aj keď nejde o definitívne riešenie, ukazuje sa, že kombinácia jednoduchých meraní a včasnej reakcie môže mať reálny dopad na zdravie. Otázka tak už nestojí, či problém existuje, ale ako rýchlo ho dokážeme odhaliť a riešiť.
