Táto medzihviezdna kométa prekvapila astronómov: Mohla vzniknúť pred vznikom slnečnej sústavy

Kométa 3I/ATLAS možno vznikla ešte pred naším Slnkom, vedci hovoria o najstaršom medzihviezdnom návštevníkovi, akého sme kedy videli.

kometa
Zdroj: berrydog / Shutterstock.com

Astronómovia hlásia objav, ktorý môže prepísať naše chápanie histórie slnečnej sústavy a možno aj celej galaxie. Ide o novú medzihviezdnu kométu s názvom 3I/ATLAS (pôvodne známu ako A11pl3Z), ktorá bola objavená len 1. júla 2025 pomocou teleskopu ATLAS v Čile. O tomto objave sme už informovali v predchádzajúcom článku. Upozornil na to portál Science Daily.

Na tom by ešte nebolo nič až také prelomové, no odborníci tvrdia, že táto kométa môže byť staršia ako samotné Slnko a to o viac než tri miliardy rokov!

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Zatiaľ čo známe kométy ako Halleyova vznikli pred asi 4,5 miliardami rokov, 3I/ATLAS je zrejme oveľa staršia. Halleyova kométa a jej „súrodenci“ pochádzajú zo slnečnej sústavy. Odborníci však tvrdia, že 3I/ATLAS prišla z úplne iného kúta galaxie. Jej dráha to jasne naznačuje. Kométa smeruje z takzvaného hrubého disku Mliečnej dráhy. Ide o oblasť plnú veľmi starých hviezd. Tie obiehajú mimo hlavnú rovinu, kde sa nachádza väčšina známych hviezd vrátane nášho Slnka.

Kométa, ktorá zrejme pamätá vznik galaxie

Odborníci z Oxfordskej univerzity pod vedením astronóma Matthewa Hopkinsa odhadujú vek 3I/ATLAS na viac ako 7 miliárd rokov. To z nej robí najstaršiu kométu, akú sme kedy pozorovali a prvú, ktorá má takéto extrémne starobylé korene. Podľa nich vznikla v okolí hviezdy hrubého disku, ktorá už dávno zanikla, no tento kus ľadového materiálu sa vydal na vlastnú púť vesmírom.

Hopkins na túto tému predstavil výskum na prestížnom stretnutí Royal Astronomical Society. Jeho tím využil model s názvom Ōtautahi-Oxford, ktorý predpovedá pôvod a zloženie medzihviezdnych objektov podľa ich obežných dráh. A výsledky sú fascinujúce.

Viac ako len ľadová guľa

Čo robí 3I/ATLAS ešte zaujímavejšou, je jej zloženie. Podľa doterajších pozorovaní je bohatá na vodný ľad, a už teraz vo vzdialenosti vyše 670 miliónov kilometrov od Slnka, vykazuje známky aktivity. To znamená, že už teraz sa z nej uvoľňujú plyny a prach, ktoré vytvárajú typický chvost kométy. A to je len začiatok.

Ako sa bude kométa približovať k Slnku, aktivita by sa mala výrazne zintenzívniť. Práve vtedy budú mať vedci možnosť zistiť viac o jej zložení a histórii. A ty si ju možno budeš môcť pozrieť tiež, ak máš doma aspoň stredne veľký amatérsky teleskop, niekedy ku koncu roka 2025 alebo začiatkom 2026.

Čo nám 3I/ATLAS môže povedať?

Tento objekt môže byť kľúčom k pochopeniu chemického zloženia najstarších častí galaxie. Kométy ako 3I/ATLAS totiž fungujú ako „zmrazené správy“ z čias, keď ešte neexistovalo naše Slnko ani planéty. Ak je teda naozaj taká rá, ako sa zdá, môže obsahovať informácie o tom, ako vznikajú hviezdy a planéty v rôznych oblastiach galaxie a možno aj o tom, či podobné kométy mohli priniesť vodu alebo organické látky na planéty ako Zem.

Budúcnosť pozorovania medzihviezdnych objektov

Vedci veria, že 3I/ATLAS je len začiatok. Pomocou nových observatórií, ako je napríklad Vera C. Rubin Observatory, by sa v nasledujúcich rokoch mohli objaviť desiatky ďalších medzihviezdnych objektov. Predpokladá sa, že niektoré z nich budú podobné 3I/ATLAS, veľké, aktívne a nesmierne staré.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať