Konšpirátorov mozog je skutočne iný ako ten náš, hovorí štúdia. Toto je jeho zásadný rozdiel

Výskumníci sa zamerali na to, čo núti konšpirátorov veriť aj bláznivým konšpiračným teóriám. Zistili, že ich mozog je iný.

konspiracne teorie
Zdroj: ADragan / depositphotos.com

Pozrieť sa raz za čas na nejakú konšpiráciu nemusí byť nutne zlé, práve naopak. Mnohí to považujú za určitú formu relaxu, spravia si popcorn a pobavia sa “dobre” vymyslenou konšpiračnou teóriou. 

Konšpirácie ako napríklad havária UFO v Roswelli v 40. rokoch, testovanie mimozemskej technológie v Oblasti 51 alebo ako tajná spoločnosť Iluminátov ovláda svet, ponúkajú poriadnu dávku tajomna a možno aj stimulujú myseľ zábavnými “čo ak” scenármi. Problém ale nastáva, keď začínajú ľudia konšpiráciám veriť.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Je totiž rozdiel dumať nad existenciou mimozemšťanov a byť presvedčení o tom, že malí zelení mužíčkovia nielenže pravidelne lietajú nad našimi hlavami, no spolupracujú s armádou alebo dokonca v prestrojení zastávajú vedúce vládne pozície. Lenže čo vlastne konšpirátora dovedie do stavu, kedy verí aj na prvý pohľad jasne nezmyselným veciam? Jednou z výrazných vlastností konšpirátora je “spojiť si všetky bodky”, hoci vieme, že niektoré z tých bodiek nemusia vôbec existovať, čo ho prirodzene dostane k nesprávnemu záveru.  

Ako to vyzerá v hlave typického konšpirátora?
Zdroj: Unsplash (Thought Catalog, engin akyurt), Úprava: Vosveteit.sk

Čo vedie ku konšpiračnému mysleniu?

Portál IFL Science odkazuje na štúdiu, ktorá prináša prvé dôkazy o tom, že mozog konšpirátora skutočne pracuje inak ako mozog človeka, ktorý konšpirácie nedokáže brať vážne.  

“Častokrát ide o šmykľavku, po ktorej konšpirátor skĺzne do sveta, v ktorom jasne vidí aj to, čo neexistuje. Vo veľa prípadoch sú to racionálni a možno aj bystrí ľudia, ktorí jedného dňa začnú veriť, že nás mimozemšťania unášajú alebo že dinosaury nikdy neexistovali. To môže byť pre rodinu skutočne šok,” píšu výskumníci.  

Lenže čo nás vedie ku konšpiráciám? Výskumníci konštatujú, že za prehnanú vieru v konšpirácie môže región mozgu, bez ktorého by sme ale nedokázali existovať. Náš mozog je navrhnutý tak, aby hľadal vzorce. Na jednu stranu je to užitočné, napríklad vzorce správania ti môžu pomôcť odhaliť, či má niekto nečestné úmysly. Rovnako naši predkovia vedeli, že keď v noci zašuští krík pred ním, potom zboku a za ním, že s najväčšou pravdepodobnosťou má v tábore neželaného návštevníka, či šelmu alebo iného človeka.  

Včasné pozorovanie a interpretovanie vzorcov v minulosti znamenalo rozdiel medzi životom a smrťou. Aj dnes nám ale pomáha efektívnejšie navigovať moderný svet. V mysli konšpirátora však častokrát dochádza k zlej interpretácii pozorovaných vzorcov a čo tieto vzorce znamenajú.  

Zoberme si napríklad jednu z najznámejších UFO konšpirácii, haváriu v Roswelli. Neďaleko rovnomenného mestečka skutočne mohlo niečo spadnúť, no namiesto pravdepodobnejšej verzie, že armáda pracovala na utajenom programe a preto nič nehovorí, konšpirátor hneď preskočí k tomu, že tam muselo havarovať UFO s mimozemskou technológiou.  

“Náš mozog sa neustále pokúša hľadať význam vo vonkajšom svete. Aby to dokázal, skúša hľadať vzorce, teda štatistické pravidelnosti v prostredí. Keď sa stretneme s niečím, čo už poznáme, vieme lepšie odhadnúť výsledok a zvoliť správnu stratégiu na prežitie. Problém nastáva, keď toto hľadanie vzorcov funguje na 200%,” konštatujú výskumníci.

Piloti sa s UFO stretli viackrát
Zdroj: Roger Casco z Pixabay

Experiment odhalil zaujímavú skutočnosť

Autori štúdie navrhli experiment, ktorý lepšie preskúmal vzťahy medzi konšpiračným zmýšľaním a fenoménom, ktorý nazývame iluzórne vnímanie vzorcov. Ide o koncept, kedy niekto nájde a pospája “bodky” v náhodných dátach. Vyjde mu, že dva plus dva je naozaj päť.  

Výskumníci zistili, že konšpirátori vykazovali vyššiu tendenciu vykazovať známky iluzórneho vnímania vzorcov. To znamená, že ak niekto veril konšpiráciám, častejšie nachádzal význam v skutočne náhodných datasetoch. Napríklad môže ísť o človeka, ktorý vidí vzorce aj v chaotických maľbách Jacksona Pollocka.  

Autori štúdie sa rovnako pozreli aj na tvrdenie, že ak verí človek jednej konšpirácií, ľahko uverí aj druhej. Napríklad ak niekto verí, že je americký prezident “jašter v ľudskom kostýme”, potom je to len myšlienkovo na skok uveriť, že Dvojičky boli úmyselne zrútené.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať