Medzihviezdny objekt 3I/ATLAS vyvoláva ďalšie otázky. Obsahuje extrémne množstvo deutéria, Loeb hovorí o možnej technológii
Medzihviezdny objekt 3I/ATLAS obsahuje extrémne množstvo deutéria, ktoré výrazne presahuje hodnoty známe zo Slnečnej sústavy. Vedci hovoria o starobylom pôvode, no objav vyvoláva aj kontroverzné otázky.
Medzihviezdny návštevník 3I/Atlas stále vzbudzuje záujem vedcov. Predsa len za pomerne krátku dobu je to už tretí v poradí, ktorý sa astronómom podarilo detegovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že je aj najzaujímavejším.
Fascináciu nad ním neskrýva ani pomerne kontroverzný vedec Avi Loeb, ktorý pôsobí na Harvardovej univerzite. Ten dlhodobo upozorňuje, že pri niektorých medzihviezdnych objektoch nemožno úplne vylúčiť ani technologický pôvod, no v tomto prípade ide zatiaľ len o špekulatívnu hypotézu bez dôkazov. Zistenia astronómov zatiaľ hovoria niečo iné. Každopádne ide o mimoriadne zaujímavé novinky.
Podľa vedcov je medzihviezdny objekt/kométa pomerne bohatý na deutérium, čo sa prejavuje výrazne vysokým pomerom deutéria k vodíku (D/H) v metáne aj vo vode. Deutérium je stabilný izotop vodíka, teda má v jadre okrem protónu aj neutrón. Práve tento izotop zohráva kľúčovú úlohu vo výskume jadrovej fúzie.
Zaujímavé je, že keď sa deutérium spojí s trítiom, ďalším izotopom vodíka, ktorý obsahuje dva neutróny navyše, dochádza k jadrovej fúzii, pri ktorej vzniká hélium a vysokoenergetický neutrón. Táto reakcia patrí medzi najefektívnejšie známe zdroje energie a vedci ju chcú v budúcnosti využiť v reaktoroch.
3I/Atlas je bohaté na deutérium!
Výskumníci sa snažia upokojiť reakcie na tento objav. Hovoria o ňom totiž až dve nezávislé štúdie. Prvá pracovala s analýzou údajov z infračerveného spektrografu teleskopu Jamesa Webba. Výsledky ukazujú, že molekuly metánu unikajúce z objektu majú nečakane vysoký pomer deutéria k vodíku. Ide o extrémnu izotopovú anomáliu, ktorá výrazne presahuje hodnoty známe zo Slnečnej sústavy.
Neprehliadni
Vedci pre to majú aj vysvetlenie. Podľa nich takáto anomália môže vzniknúť prirodzene v extrémne chladnom prostredí, napríklad v protoplanetárnom disku v dávnom cudzom systéme, kde sa 3I/ATLAS mohol sformovať. Výsledky naznačujú, že tento objekt vznikol v podmienkach výrazne odlišných od tých, v ktorých vznikla naša Slnečná sústava.
Druhý výskum tieto zistenia rozširuje. Vedcom sa podarilo zistiť, že pomer D/H vo vode dosahuje približne 0,95 %, čo je rádovo viac než pri kométach zo Slnečnej sústavy. V prípade metánu sú hodnoty ešte extrémnejšie.
Výskumníci zároveň odhadujú, že objekt vznikol pri teplotách okolo 20 až 30 kelvinov (približne −240 až −250 °C). To naznačuje, že ide o veľmi starý materiál, ktorý môže pochádzať z raného obdobia našej galaxie, možno spred 10 až 12 miliárd rokov.
Vedci v tom majú jasno, Loeb ale presadzuje iný názor
Podľa autorov výskumu ide o zachovanú časť dávneho planetárneho systému, ktorá nesie chemický podpis prostredia, v ktorom vznikala mladá galaxia.
Odlišný pohľad má však astronóm Loeb. Ten upozorňuje, že protoplanetárne disky v čase svojho vzniku nemohli byť chladnejšie než kozmické mikrovlnné pozadie, ktoré malo v tom období teplotu približne 30 kelvinov.
Preto kladie otázku, či by nadbytok deutéria nemohol predstavovať aj možný technologický podpis. Inými slovami, či by nemohlo ísť o vedľajší efekt využívania deutéria ako paliva. Sám však neprináša dôkazy, len otvára hypotézu, ktorá je zatiaľ na okraji vedeckej diskusie.
Zatiaľ sa preto väčšina vedcov prikláňa k jednoduchšiemu vysvetleniu. Ide o extrémne starého medzihviezdneho návštevníka, ktorý je pravdepodobne starší než naša Slnečná sústava a nesie informácie o podmienkach vo vesmíre pred miliardami rokov.
