Kométa 3I/ATLAS ešte nemusí byť stratená. Vedci tvrdia, že ju vieme dobehnúť, ale čas sa kráti
Výskumníci rozmýšľajú nielen či by sme dokázali dobehnúť túto zvláštnu kométu, no aj či sa vôbec niečo také oplatí.
Kométa 3I/ATLAS už mierila späť do medzihviezdneho priestoru, no diskusia o jej prenasledovaní neutíchla. Vedci spočítali, že šanca na jej dobehnutie ešte existuje. Okno sa však rýchlo zatvára a rozhodnutie nebude len technické, ale aj strategické.
Objekt astronómovia objavili v júli minulého roka. V októbri preletel najbližšie k Slnku a následne nabral rýchlosť smerom von zo sústavy. Počas preletu uvoľnil veľké množstvo oxidu uhličitého a vodnej pary, ktoré môžu niesť chemický podpis cudzej hviezdnej sústavy. To z neho robí mimoriadne lákavý cieľ, informuje portál Futurism.
Plán počíta s odvážnym manévrom. Sonda by odštartovala najneskôr do roku 2035 a kométu by dobehla okolo roku 2085 vo vzdialenosti približne 700 astronomických jednotiek. To predstavuje viac než štyrikrát väčšiu vzdialenosť, než akú prekonal Voyager 1 za takmer polstoročie.
Kľúč k zrýchleniu spočíva v Oberthovom efekte. Ak sa motor zapne v bode najvyššej rýchlosti, teda hlboko v gravitačnej studni Slnka, získa výrazne vyšší prírastok energie.
„Vesmírne sondy tento efekt bežne využívajú. V našej štúdii však navrhujeme extrémnu verziu, silné zapálenie motorov priamo pri najtesnejšom priblížení k Slnku, ktorý zvýši rýchlosť o viac než osem kilometrov za sekundu,“ hovorí autor štúdie, Marshall Eubanks.
Takýto manéver vystaví sondu extrémnym teplotám. Tepelný štít by musel zniesť podmienky podobné tým, ktoré zvládla Parker Solar Probe. Po slnečnom manévri by nasledovali gravitačné prelety pri Venuši, ktoré by pridali ďalšiu rýchlosť. Autori návrhu dokonca rátajú s plne dotankovanou verziou Starship Block 3 na obežnej dráhe Zeme.
Neprehliadni
Technika teda existuje, no problém však neleží len v štarte.
Otázka rýchlosti
Prvou zásadnou otázkou je relatívna rýchlosť. Rozdiel medzi preletom a stretnutím predstavuje v planetárnej vede obrovský rozdiel. 3I/ATLAS letí medzihviezdnou rýchlosťou v desiatkach kilometrov za sekundu. Sonda by ju pravdepodobne nedokázala „zastaviť“ ani zachytiť na obežnú dráhu. Preletela by okolo nej vysokou rýchlosťou. Vedci by získali na merania len krátky časový úsek.
Pri vzdialenosti 700 AU by signál k Zemi putoval takmer štyri dni. Ak by počas preletu nastal problém, riadiaci tím by nemal šancu zasiahnuť v reálnom čase. Celá operácia by stála na autonómnych systémoch.
Druhou vrstvou diskusie je takzvaný „výpočet čakania“. V kozmonautike existuje dilema, či vyslať sondu dnes, alebo počkať desať rokov na výkonnejšiu technológiu, ktorá tú prvú počas cesty predbehne? Ak by misia odštartovala v roku 2035, existuje riziko, že okolo roku 2045 vznikne jadrový tepelný pohon s výrazne vyšším výkonom. Novšia sonda by k cieľu dorazila skôr než tá pôvodná.
„Možno po desiatich objavených medzihviezdnych objektoch bude 3I pôsobiť bežne a nebude dávať zmysel organizovať výpravu na jej prenasledovanie,“ uvažuje Eubanks.
Jednoducho investícia do päťdesiatročnej misie môže stratiť prioritu, ak sa podobné objekty začnú objavovať častejšie.
Tretia otázka sa týka výberu cieľa. Mnohí si spomenú na Oumuamua, prvý známy medzihviezdny objekt. Prečo vedci neplánujú misiu práve k nemu? Odpoveď leží v geometrii. Oumuamua preletela po trajektórii s výrazným sklonom k rovine ekliptiky, čo komplikuje využitie gravitačných manévrov planét. 3I/ATLAS ponúkol výhodnejšiu dráhu. Umožnil efektívnejšie využiť gravitáciu Slnka a Venuše. Z hľadiska energetických nárokov ide o „pohodlnejší“ cieľ, hoci už uniká.
„Existujú lepšie architektúry misií, sonda už umiestnená vo vesmíre by zachytila medzihviezdny objekt pri priblížení k Slnku bez potreby extrémneho slnečného manévru,“ vysvetľuje spoluautor výskumu, Adam Hibberd.
Existujú aj lepšie možnosti
Európska vesmírna agentúra pripravila misiu Comet Interceptor, ktorá po štarte zotrvá v priestore a počká na vhodný cieľ. Ak ďalší medzihviezdny objekt dorazí včas, reakcia príde rýchlejšie než pri naháňačke za už unikajúcou kométou.
Naháňanie 3I/ATLAS tak predstavuje kombináciu technickej odvahy a strategickej neistoty. Výpočty ukázali, že misia je možná. Otázka, či je rozumná, však závisí od toho, koľko ďalších návštevníkov z iných hviezd sa objaví v najbližších desaťročiach.
