Prečo niekto fajčí celý život a dožije sa stovky? Vedci našli stopu v génoch dlhovekých rodín
Vedci skúmali rodiny dlhovekých ľudí a našli genetickú stopu, ktorá môže súvisieť s pomalším starnutím, slabším chronickým zápalom a dlhším životom v zdraví.
Tajomstvo dlhého života má asi každý iné. Niekto môže fajčiť jednu cigaretu od druhej a bez väčších problémov sa dožije aj stovky. Na druhej strane ďalší dodržiava zdravý životný štýl, športuje, stravuje sa striedmo a z ničoho nič dostane rakovinu, mŕtvicu alebo rovno infarkt a už je na onom svete. Prečo to tak je? Na čom teda záleží?
Vedci sa dlhé roky sústreďovali najmä na jednotlivcov, ktorí sa dožili vysokého veku v dobrom zdraví. Tento spôsob výskumu však narážal na zásadný problém. Do dát totiž vstupuje množstvo faktorov, od sociálneho prostredia až po životné návyky. To všetko môže v konečnom dôsledku skresliť výsledky.
Vedci stojaci za najnovším výskumom, ktorý predstavili na konferencii Európskej spoločnosti pre ľudskú genetiku, sa preto rozhodli zamerať aj na rodiny. Ukazuje sa totiž, že dlhovekosť nie je len otázkou životného štýlu. Vyzerá to tak, že veľkú úlohu v nej zohráva aj dedičnosť. Inými slovami, ľudia, ktorých rodičia sa dožili vysokého veku, môžu mať väčšiu šancu, že aj oni budú starnúť pomalšie a bez vážnych zdravotných komplikácií. Naznačujú to aj skoršie výsledky, podľa ktorých ľudia v strednom veku s dlhovekými rodičmi začínali trpieť kardiometabolickými ochoreniami výrazne neskôr než ich partneri. Rozdiel dosahoval v priemere až trinásť rokov, čo naznačuje, že nejde len o náhodu.
Zdravý životný štýl má význam, ale genetika môže rozhodnúť viac, než sa zdá
Aby vedci tieto predpoklady lepšie preverili, analyzovali genetické údaje 212 skupín súrodencov z rodín, v ktorých sa dlhý život vyskytoval opakovane. Najprv prehľadali ich genómy a podarilo sa im zúžiť výber na štyri oblasti, kde sa pravdepodobne nachádzali gény súvisiace s dlhovekosťou. Z pôvodných približne dvadsiatich tisíc génov sa tak dostali na niekoľko stoviek, ktoré stáli za detailnejšiu analýzu. V rámci nich následne identifikovali dvanásť zriedkavých genetických variantov, ktoré môžu ovplyvňovať proces starnutia. Mimoriadnu pozornosť pritom vzbudil gén CGAS, ktorý je súčasťou takzvanej cGAS-STING dráhy. Tá zohráva dôležitú úlohu v imunitnom systéme, pretože pomáha organizmu reagovať na poškodenie buniek alebo prítomnosť vírusov.
Zaujímavé je, že v niektorých dlhovekých rodinách mohol byť tento mechanizmus menej aktívny. Vedci predpokladajú, že ich členovia mohli mať funkčne aktívnu len jednu kópiu génu CGAS namiesto dvoch. To by znamenalo miernejšiu zápalovú odpoveď v tele. A práve chronický zápal patrí medzi faktory, ktoré urýchľujú starnutie a prispievajú k vzniku rôznych ochorení. Niečo podobné si môžeš predstaviť ako alarm v dome. Ak sa spustí pri skutočnom vlámaní, pomáha. Ak však húka každý deň bez vážneho dôvodu, začne škodiť.
Neprehliadni
Miernejšia reakcia tak môže v konečnom dôsledku predstavovať výhodu, pokiaľ si telo zároveň zachová schopnosť brániť sa infekciám. Vedci však upozorňujú, že nejde o jednoduchý návod na vypnutie zápalu. Príliš slabá imunitná reakcia by mohla zvýšiť riziko infekcií alebo dokonca niektorých typov rakoviny. Naopak, nadmerná aktivita tejto dráhy môže viesť k dlhodobému poškodeniu tkanív. Preto je dôležité presne pochopiť, ako tieto genetické zmeny fungujú v rôznych situáciách.
Sme na prahu genetického predlžovania zdravého života?
Toto zistenie podľa vedcov poukazuje na to, že schopnosť dlhšie si udržať zdravie sa môže dediť. Neznamená to však, že gény rozhodujú o všetkom. Stále platí, že životný štýl, strava či pohyb zohrávajú významnú úlohu. Genetika však môže určovať, ako odolný je organizmus voči procesom starnutia a chorobám. Ďalšia fáza výskumu sa preto presunie z laboratória na živé organizmy. Vedci plánujú experimentovať s drobnou rybou známou ako killifish, po slovensky halančík. Tá patrí medzi najkratšie žijúce stavovce. Jej život trvá len niekoľko mesiacov, čo umožní výskumníkom sledovať procesy starnutia v zrýchlenom režime.
Výskum teda pokračuje ďalej. Ak sa vedcom podarí lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré pomáhajú predĺžiť zdravú časť života, časom by mohli vzniknúť nové spôsoby liečby spojené so zápalom, imunitou a starnutím. V odvážnejších scenároch sa môže hovoriť aj o génových terapiách, ktoré by dokázali ovplyvniť biologické starnutie. A ešte ďalej leží genetické inžinierstvo, pri ktorom by bolo možné upravovať gény už na úrovni embrya. To je však oblasť, kde sa veda veľmi rýchlo stretáva s etikou. Otázka totiž už nebude len to, či vieme predĺžiť život, ale aj komu to dovolíme.
