Dá sa z Marsu raz spraviť planéta podobná Zemi? Vedci ukázali prvý krok, ktorý má preveriť veľký sen ľudstva
Teraformácia Marsu je proces, ktorý pozná každý verný fanúšik sci-fi, no dokážeme naozaj červenú planétu premeniť viac k obrazu Zeme?
Mars už desaťročia láka vedcov, futuristov aj miliardárov. Kým dnes ide o studený, suchý a nehostinný svet, niektorí výskumníci veria, že raz by sa mohol zmeniť na miesto, kde by ľudia nielen pristáli, ale aj dlhodobo žili. Najnovšie preto predstavili plán, ktorý má ukázať, či by sa Červená planéta dala postupne pretvoriť na obývateľnejšie prostredie.
Nejde pritom o scenár zo sci-fi filmu. Vedci už pracujú na konkrétnych technológiách a prvých experimentoch, ktoré by otestovali možnosti takzvanej terraformácie Marsu.
Jedným z hlavných autorov návrhu je geofyzik Edwin Kite z Chicagskej univerzity, píše portál Space. Podľa neho ľudstvo zatiaľ nevie vytvoriť fungujúcu biosféru od nuly, no prvé kroky k takémuto cieľu už dokáže naplánovať.
„Vytvorenie udržateľných biotopov a biosfér mimo Zeme predstavuje obrovskú vedeckú a technickú výzvu, no budeme ju musieť zvládnuť, ak chceme rozšíriť život za hranice našej planéty,“ uviedol Kite.
Ako chcú vedci Mars zohriať?
Najväčší problém Marsu predstavuje jeho atmosféra. Je extrémne riedka a nedokáže udržať dostatok tepla. Priemerná teplota na povrchu dosahuje približne mínus 63 stupňov Celzia, čo z planéty robí veľmi nepriateľské miesto pre život, aký poznáme zo Zeme. Výskumníci preto navrhli niekoľko riešení. Medzi najzaujímavejšie patrí vypúšťanie špeciálnych aerosólových častíc do atmosféry. Tie by zachytili časť tepla a posilnili skleníkový efekt.
Podľa autorov štúdie by práve tento krok mohol odštartovať dlhodobý proces otepľovania planéty. Ďalšou možnosťou sú špeciálne skleníkové membrány. Tie by vedci umiestnili v okolí budúcich ľudských základní. Takéto konštrukcie by pomohli získavať vodu z podzemného ľadu a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre život. V úvahách sa však objavili aj viac sci-fi nápady, napríklad gigantické reflektory na obežnej dráhe. Tie by odrážali slnečné svetlo na vybrané oblasti povrchu a zvyšovali miestnu teplotu.
Neprehliadni
Kite a jeho kolegovia nechcú zostať len pri teóriách. Pripravili návrh experimentu, ktorý by priamo na Marse overil správanie umelo vytvorených aerosólov. Automatická sonda by vypustila približne kilogram mikroskopických častíc a následne by sledovala ich pohyb pomocou laserového systému. Vedci by tak získali prvé reálne údaje o tom, ako sa materiál šíri v marťanskej atmosfére.
Ešte pred cestou na Mars však čakajú technológiu pozemské skúšky. Výskumníci chcú experiment otestovať v špeciálnom laboratóriu NASA, ktoré dokáže simulovať atmosférické podmienky viacerých svetov vrátane Marsu. Kite pritom tvrdí, že vývoj už priniesol prvé výsledky.
O Marse stále vieme prekvapivo málo
Hoci sa o Marse hovorí ako o najlepšom kandidátovi na budúcu kolonizáciu, vedcom stále chýbajú odpovede na viaceré zásadné otázky. Jednou z nich je existencia veľkých zásob vody pod povrchom. Výskumníci síce objavili rozsiahle oblasti s ľadom, no netušia, koľko kvapalnej vody sa nachádza vo väčších hĺbkach.
Práve voda by zohrala kľúčovú úlohu pri každom pokuse o vytvorenie stabilného prostredia pre ľudí.
Vedci preto navrhli nové orbitálne misie, ktoré by zmapovali zásoby podzemného ľadu a sledovali klimatické procesy na planéte. Dôležité miesto zaujímajú aj plánované misie na návrat vzoriek z Marsu. Zaujímavé je, že významnú úlohu by mohla zohrať aj Čína. Jej pripravovaná misia Tianwen-3 má priviezť na Zem marťanské horniny z viacerých lokalít.
„Dúfam, že sa o vzorky z Marsu podelia a laboratóriá po celom svete ich budú môcť preskúmať,“ uviedol Kite.
Premena Marsu by trvala celé generácie
Aj optimistické scenáre počítajú s tým, že zmena klímy na Marse by zabrala veľmi dlhý čas. Vedci nehovoria o rokoch, ale o desaťročiach až storočiach. Ak by sa podarilo planétu postupne zohriať, ľad by sa začal topiť a atmosféra by získala viac vodnej pary. Neskôr by mohli vzniknúť podmienky pre jednoduché organizmy a v ďalších fázach aj rozsiahlejšie ekosystémy.
Takýto proces by však vyžadoval obrovské technologické, finančné aj politické úsilie. Navyše stále neexistuje istota, že Mars vôbec dokáže dlhodobo podporiť biosféru podobnú tej pozemskej. Práve preto vedci zdôrazňujú, že ich súčasný plán nemá rozhodnúť o terraformácii Marsu. Cieľ je oveľa jednoduchší. Chcú zistiť, či je takýto projekt technicky možný, koľko by stál a aké riziká by priniesol.
Zatiaľ teda nikto nezačal meniť Mars na druhú Zem. Výskumníci však postupne zbierajú údaje, ktoré by raz mohli ukázať, či sa táto ambiciózna vízia nachádza v ríši fantázie, alebo má aspoň čiastočný základ v realite.
