Prerušovaný pôst má skrytú druhú fázu, o ktorej sa doteraz nevedelo. Pre dlhovekosť môže byť kľúčové to, čo telo spraví po prvom súste
Prerušovaný pôst nemusí byť len o hladovaní. Nová štúdia ukazuje, že dôležitý môže byť najmä moment po prvom jedle, keď sa metabolizmus musí správne prepnúť späť do režimu obnovy.
Možno už roky počúvaš, že prerušovaný pôst môže prospievať zdraviu a v niektorých experimentoch dokonca predlžovať život. Vedci z UT Southwestern Medical Center v Dallase však prišli s prekvapivým zistením, samotné hladovanie nemusí byť celým tajomstvom.
Nový výskum naznačuje, že rozhodujúci môže byť najmä moment, keď sa organizmus po pôste opäť dostane k jedlu. Inými slovami, nejde len o to, ako dlho telo vydrží bez potravy, ale aj o to, ako rýchlo a presne sa jeho metabolizmus dokáže prepnúť späť do normálneho režimu.
Štúdia, ktorú vedci publikovali v časopise Nature Communications, prebehla na laboratórnych červoch Caenorhabditis elegans. Ide o drobný modelový organizmus, ktorý vedci často používajú pri výskume starnutia, metabolizmu a dlhovekosti.
Metabolické prepnutie po pôste môže byť dôležitejšie než samotné hladovanie
Keď sa pôstiš, telo rýchlo spotrebuje ľahko dostupnú glukózu a začne viac siahať po uložených tukoch. Tento proces sa volá katabolizmus. Zjednodušene povedané, bunka začne rozoberať vlastné zásoby, aby z nich získala energiu.
Pri červoch hrá v tomto procese dôležitú úlohu proteín s názvom NHR-49. Keď je glukózy málo, NHR-49 sa aktivuje a pomáha bunkám spustiť rozklad tukov. Funguje teda ako akýsi metabolický prepínač, ktorý bunkám povie, že nastal čas využívať záložné palivo.
Neprehliadni
Zaujímavé sa však deje vo chvíli, keď sa potrava vráti. Ak je NHR-49 počas pôstu aktivovaný, po opätovnom príjme potravy sa musí utlmiť, aby bunky nepokračovali v zbytočnom rozkladaní tukov a mohli si svoje zásoby znova obnoviť. Práve táto schopnosť správne ukončiť núdzový metabolický režim môže podľa vedcov rozhodovať o tom, či pôst prinesie svoje výhody.
Výskumníci to overili aj opačným smerom. Geneticky upravili červy tak, aby im NHR-49 úplne chýbal. Ak by bolo samotné zapnutie tohto proteínu hlavným dôvodom, prečo pôst predlžuje život, jeho odstránenie by malo celý efekt zrušiť. Lenže nestalo sa to. Aj bez NHR-49 pôst predĺžil priemerný život červov približne o 41 percent a staršie jedince sa správali mladšie, čo vedci pozorovali podľa ich pohybu.
To naznačuje, že rozhodujúce nemusí byť samotné zapnutie NHR-49 počas pôstu. Oveľa dôležitejšie môže byť to, aby tento režim po návrate potravy nezostal aktívny dlhšie, než treba.
Keď metabolický prepínač po jedle zostane zaseknutý
Skutočný problém nastal až vtedy, keď výskumníci zasiahli do systému tak, aby NHR-49 zostal zapnutý aj po opätovnom nakŕmení. Červy teda pokračovali v rozkladaní tukov aj vo chvíli, keď už mali dostupnú potravu.
Výsledok bol, že výhody pôstu zmizli. Červy už nežili dlhšie, hoci predtým pôst predlžoval život aj jedincom bez funkčného NHR-49. To vedcov priviedlo k myšlienke, že pre účinok prerušovaného pôstu nemusí byť najdôležitejšie samotné zapnutie spaľovania tukov, ale jeho správne vypnutie po návrate jedla.
„Naše zistenia ukazujú, že pri prerušovanom pôste sa nemáme pozerať len na samotné hladovanie, ale aj na fázu po ňom, keď telo znova dostane potravu. Podľa našich dát závisia priaznivé účinky pôstu aj od toho, ako sa metabolizmus dokáže po návrate k jedlu znovu nastaviť,“ uviedol vedúci štúdie Peter Douglas.
Enzým KIN-19 funguje ako brzda metabolického núdzového režimu
Výskumníci následne hľadali mechanizmus, ktorý NHR-49 prirodzene vypína. Objavili pritom enzým s názvom KIN-19. Ten chemicky upravuje NHR-49 procesom, ktorý sa volá fosforylácia.
Fosforylácia môže znieť zložito, no v praxi ide o malú chemickú značku, ktorou bunka mení správanie proteínu. Niekedy ho takto aktivuje, inokedy ho vypne alebo pripraví na odstránenie. V tomto prípade KIN-19 pomáha zabezpečiť, aby NHR-49 po pôste nezostal aktívny dlhšie, než treba.
Dá sa to prirovnať k autu. Počas pôstu organizmus pridá plyn a prepne sa do režimu spaľovania zásob. Keď však príde jedlo, potrebuje brzdu. Ak brzda nefunguje, motor beží v núdzovom režime ďalej, aj keď už na to nie je dôvod.
Práve to podľa štúdie zmazalo výhody pôstu. Keď vedci udržali NHR-49 aktívny aj po jedle, červy pokračovali v rozkladaní tukov a pôst už ich život nepredĺžil.
U ľudí to zatiaľ nie je dôkaz, ale stopa je zaujímavá
Tu však treba pribrzdiť. Výskum prebehol na červoch, nie na ľuďoch. Preto z neho nemožno vyvodiť záver, že prerušovaný pôst automaticky predlžuje ľudský život. Dôležité je skôr to, že vedci našli mechanizmus, ktorý môže vysvetľovať, prečo pôst nie je len o hladovaní, ale aj o návrate k jedlu.
Kľúčové teda nemusí byť len to, ako dlho organizmus vydrží bez jedla. Rovnako dôležité môže byť to, ako efektívne sa po prvom súste vráti späť do režimu obnovy. Tento smer výskumu by mohol v budúcnosti viesť k spôsobom, ako napodobniť časť účinkov pôstu bez toho, aby človek musel reálne hladovať.
Douglasov tím zároveň poukazuje aj na proteín WWP-1, ktorý môže s NHR-49 spolupracovať pri jeho deaktivácii. Predchádzajúce výskumy už WWP-1 spájali s predĺžením života pri diétnom obmedzení. Nová štúdia ho ale posúva do širšieho kontextu, kde nejde len o príjem kalórií, ale aj o presné riadenie metabolického režimu buniek.
