AI mení internet rýchlejšie, než sa čakalo. Takto sa mení a otázkou je, či ide o prínos alebo krok dozadu
AI texty podľa výskumu menia internet rýchlejšie, než sa čakalo. Nové weby nie sú nutne menej presné, no čoraz viac znejú rovnako a príliš uhladene.
Umelá inteligencia na internete už nie je len nástroj, ktorý občas pomôže napísať e-mail alebo upraviť krátky text. Podľa nového výskumu sa za necelé tri roky stala jednou zo síl, ktoré viditeľne menia samotný charakter webu. Nie však úplne tak, ako si mnohí ľudia predstavujú. AI podľa výskumníkov nezaplavila internet dokázateľne väčším množstvom lží, ale robí niečo nenápadnejšie. Nové weby začínajú znieť podobnejšie, uhladenejšie a pozitívnejšie.
Tím výskumníkov zo Stanfordu, Imperial College London a Internet Archive analyzoval webové stránky publikované medzi rokmi 2022 a 2025. Výsledok je výrazný. Do polovice roka 2025 bolo podľa ich odhadu približne 35 % novo publikovaných webov klasifikovaných ako AI generovaných alebo AI asistovaných. Pred verejným spustením ChatGPT koncom roka 2022 bola pritom táto hodnota prakticky nulová.
Neznamená to, že tretina celého internetu je automaticky vytvorená umelou inteligenciou. To by bolo príliš silné tvrdenie. Výskumníci hovoria o novo publikovaných weboch a o textoch, ktoré podľa použitého detektora niesli znaky AI tvorby alebo AI asistencie. Aj tak ide o prudkú zmenu. Internet, ktorý sa desaťročia opieral hlavne o ľudské písanie, sa za krátky čas dostal do bodu, kde veľkú časť nového obsahu formujú jazykové modely.
Koľko textu na internete dnes tvorí umelá inteligencia?
Zistiť, koľko textu na internete vytvorila umelá inteligencia, nie je vôbec jednoduché. Web nemá jedno centrálne úložisko, z ktorého by sa dali férovo vybrať všetky stránky. Veľké a populárne domény sú v bežných dátových súboroch často nadmerne zastúpené, zatiaľ čo menšie weby môžu úplne chýbať. Výskumníci preto využili Internet Archive a jeho Wayback Machine, teda obrovský archív starých verzií webových stránok.
Z neho vytvorili reprezentatívnu vzorku stránok publikovaných medzi augustom 2022 a májom 2025. Následne riešili druhý problém. Ako odlíšiť ľudský text od textu, ktorý vznikol pomocou AI? Detekcia AI textu totiž stále nie je dokonalá veda. Výskumníci preto netestovali len jeden nástroj, ale porovnali viacero detektorov, konkrétne Binoculars, Desklib, DivEye a Pangram v3.
Neprehliadni
Po vlastných kontrolách nakoniec použili Pangram v3, ktorý im vyšiel ako najsilnejší celkovo. Testovali pritom aj dĺžku textu, rozdiel medzi HTML a čistým textom, jazyk, modelové rodiny či rôzne verzie modelov. Výsledok preto netreba čítať tak, že pri každej stránke vieme na sto percent povedať, kto ju napísal. Skôr ukazuje trend, ktorý sa už nedá ignorovať. Po roku 2022 sa AI text začal na nových weboch šíriť tempom, aké internet pri tvorbe obsahu ešte nezažil.
Internet sa nezačal viac mýliť, ale začal znieť podobnejšie
Najzaujímavejšie na celej štúdii nie je len samotné číslo 35 %. Oveľa dôležitejšie je to, čo výskumníci našli, keď sa pozreli na dôsledky AI textu. Testovali šesť obáv, ktoré sa často spájajú s umelou inteligenciou. Či znižuje rôznorodosť myšlienok, či šíri viac nepravdivých informácií, či robí texty príliš pozitívnymi, či menej odkazuje na zdroje, či vytvára dlhé texty s nízkou informačnou hustotou a či vedie k jednotnému generickému štýlu.
Potvrdili sa však len dve z týchto hypotéz. Prvou bola takzvaná sémantická kontrakcia. Zjednodušene povedané, texty si začali byť významovo podobnejšie. AI generované weby mali podľa analýzy o 33 % vyššiu sémantickú podobnosť než weby, ktoré neboli označené ako AI. Inými slovami, nové texty sa častejšie krútia okolo podobných formulácií, podobných vysvetlení a podobného spôsobu uvažovania.
Druhé potvrdené zistenie sa týka tónu. AI generované weby mali až o 107 % vyššie skóre pozitívneho sentimentu než neAI weby. To znamená, že texty pôsobili optimistickejšie, uhladenejšie a menej konfliktné. Na prvé počutie to neznie ako problém. Veď kto by nechcel čítať príjemnejší internet? Lenže práve tu sa skrýva zvláštny paradox. Ak je všetko príliš čisté, príliš pozitívne a príliš bezpečne napísané, obsah môže začať pôsobiť neprirodzene.
Obava z AI klamstiev sa v tejto štúdii nepotvrdila
Najväčším prekvapením bolo, že výskumníci nenašli štatisticky významný dôkaz, že rast AI textov na internete znižuje faktickú presnosť. Práve toho sa pritom ľudia boja najčastejšie. V prieskume medzi 853 dospelými Američanmi až 75,1 % respondentov súhlasilo s tým, že s rastúcim množstvom AI obsahu sa na internete častejšie stretávajú s nepravdivými informáciami a halucináciami.
Dáta to však v tomto prípade nepotvrdili. To neznamená, že AI nikdy neklame alebo že halucinácie nie sú problém. Znamená to len toľko, že v skúmanej vzorke webov výskumníci nenašli jasný štatistický trend, podľa ktorého by nárast AI textu automaticky znamenal viac overiteľných nepravdivých tvrdení. Problém teda nemusí byť v tom, že AI robí web očividne falošnejším. Môže byť v tom, že ho robí jednotvárnejším.
Nepotvrdila sa ani hypotéza, že AI texty menej odkazujú na externé zdroje. Výskumníci nenašli štatisticky významný pokles hustoty odkazov. Rovnako sa nepotvrdilo, že AI obsah je výrazne dlhší a zároveň informačne redší. A nepotvrdila sa ani takzvaná štýlová monokultúra, teda predstava, že osobité autorské hlasy miznú v prospech jedného univerzálneho AI štýlu.
Ľudia majú z AI webu väčší strach, než zatiaľ ukazujú dáta
Štúdia zároveň ukázala veľký rozdiel medzi tým, čo si verejnosť o AI obsahu myslí, a tým, čo sa podarilo zmerať. Väčšina respondentov verila všetkým šiestim negatívnym dopadom AI textu na internet. Lenže kvantitatívna analýza podporila iba dva z nich. Teda pokles významovej rozmanitosti a posun k pozitívnejšiemu tónu.
Zaujímavé je najmä to, že až 83 % respondentov verilo, že osobité štýly písania miznú a nahrádza ich generický AI hlas. Keď však výskumníci porovnali samotný jazyk textov, tento dojem sa im v dátach jasne nepotvrdil. Inými slovami, čitateľ môže mať pocit, že všetko začína znieť rovnako, no merateľný rozdiel nemusí byť taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá.
Na druhej strane, nemožno nad tým mávnuť rukou. Ak čitateľ začne mať pocit, že číta stále ten istý typ textu, rovnaké frázy a rovnaký spôsob vysvetľovania, dôvera môže klesať aj bez toho, aby text obsahoval faktickú chybu. Web nemusí byť nepravdivý, aby pôsobil vyprázdnene. Stačí, že začne byť príliš predvídateľný.
AI text nie je problém sám osebe, problémom je jeho nekontrolované používanie
Samotná umelá inteligencia nie je automaticky hrozba pre kvalitu internetu. V mnohých prípadoch môže byť užitočným nástrojom. Pomáha pri triedení informácií, návrhoch textov, prekladoch, korektúrach alebo zjednodušovaní zložitých tém. Pre firmy, redakcie aj bežných používateľov je lákavá najmä preto, že šetrí čas.
Problém vzniká vtedy, keď sa AI používa ako náhrada za rozmýšľanie. Keď text nikto nekontroluje, neupravuje, nedoplní vlastný pohľad a nepýta sa, či naozaj prináša niečo nové. Vtedy môže vzniknúť obsah, ktorý je formálne správny, plynulý a príjemný na čítanie, ale zároveň pôsobí prázdne.
A práve toto môže byť najväčšia zmena, ktorú AI prináša na internet. Nie explózia klamstiev, ale explózia hladkého priemeru. Textov, ktoré neurazia, nevybočia, nepovedia nič úplne zle, no zároveň sa veľmi podobajú na stovky iných textov. Internet tak nemusí zomrieť tým, že sa zaplní nezmyslami. Môže sa unaviť tým, že začne znieť príliš rovnako.
