Vedci možno našli gén dlhovekosti. Zvláštny hlodavec, ktorý žije desaťkrát dlhšie, než by mal, ukázal vedcom trik proti starnutiu
Vedci preniesli gén nmrHas2 z nahého krtopotkana do myší. Tie žili dlhšie, mali menej nádorov, slabší zápal a zdravšie črevá. Výskum ukazuje novú stopu k zdravšiemu starnutiu.
Ak by si mal hľadať zviera, ktoré vedcom prezradí niečo o dlhšom a zdravšom živote, pravdepodobne by si neukázal na nahého krtopotkana. Vyzerá zvláštne, žije v podzemných kolóniách a veľa krásy nepobral. Lenže jeho telo dokáže niečo, čo je pre biológov mimoriadne cenné. Starne pomaly a rakovina sa u neho objavuje len výnimočne.
Práve túto zvláštnu schopnosť sa teraz vedci z University of Rochester pokúsili preniesť do myší. Nepodarilo sa im síce vytvoriť „nesmrteľné zvieratá“, no výsledok je aj tak pozoruhodný. Myši s génom z nahého krtopotkana žili v priemere o 4,4 percenta dlhšie, mali menej nádorov, slabší zápal v tkanivách a zdravšie črevá. Za veľkou časťou efektu stála vysokomolekulová kyselina hyalurónová, teda látka, ktorú si netreba mýliť s kozmetickou hyalurónovou kyselinou z krémov.
Malý hlodavec, ktorý žije desaťkrát dlhšie, než by mal
Nahý krtopotkan je na prvý pohľad drobný hlodavec, ktorý by v prírode nemal ničím vyčnievať. Lenže jeho biológia sa správa úplne inak, než by si pri zvierati veľkosti myši čakal. Kým podobne veľké hlodavce žijú len niekoľko rokov, nahý krtopotkan sa môže dožiť až 41 rokov. A čo je ešte zvláštnejšie, s pribúdajúcim vekom sa u neho len zriedka objavujú choroby, ktoré bežne spájame so starnutím, vrátane rakoviny.
Práve preto ho vedci skúmajú už celé desaťročia. Vera Gorbunova a Andrei Seluanov z University of Rochester patria medzi výskumníkov, ktorí sa snažia pochopiť, prečo je tento hlodavec taký odolný. Jeden z najdôležitejších objavov ich priviedol k vysokomolekulovej kyseline hyalurónovej. Nahé krtopotkany jej majú v tele približne desaťkrát viac než myši alebo ľudia a práve táto látka môže byť jedným z dôvodov, prečo ich bunky tak dobre odolávajú poškodeniu.
Gorbunova opisuje výsledok opatrne, no zároveň jasne. Podľa nej štúdia ukazuje, že niektoré mechanizmy dlhovekosti, ktoré sa prirodzene vyvinuli u dlho žijúcich cicavcov, sa dajú preniesť aj na iný druh. Inými slovami, vedci neobjavili zázračný gén nesmrteľnosti, ale ukázali, že evolučné triky jedného zvieraťa môžu zlepšiť zdravie a životnosť iného.
Neprehliadni
Gén z nahého krtopotkana pomohol myšiam starnúť zdravšie
Starnutie totiž nie je len o vráskach, slabších svaloch alebo horšej kondícii. V tele sa často roky drží nenápadný zápal, ktorý funguje ako tichý dym v miestnosti. Nevidíš plamene, no časom poškodzuje všetko okolo. U myší s génom z nahého krtopotkana bol tento „dym“ slabší, a práve to môže vysvetľovať, prečo starli zdravšie.
Presný mechanizmus ešte vedci nerozplietli do posledného detailu, no štúdia ukazuje viacero stôp. Vysokomolekulová kyselina hyalurónová nepôsobila ako jednoduchý vypínač starnutia. Skôr zasiahla viac miest naraz. Ovplyvňovala správanie imunitných buniek, tlmila zápalové reakcie a pomáhala bunkám lepšie zvládať oxidačný stres, teda poškodenie spôsobené agresívnymi molekulami, ktoré vznikajú pri bežnom fungovaní tela.
Dôležitú úlohu zrejme zohrali aj črevá. Tie si môžeš predstaviť ako veľmi jemný filter medzi tým, čo má zostať v tráviacom trakte, a tým, čo môže prejsť ďalej do tela. S pribúdajúcim vekom sa táto bariéra často zhoršuje. Keď začne prepúšťať viac než by mala, imunitný systém reaguje podráždene a v tele sa môže udržiavať chronický zápal. Myši s génom z nahého krtopotkana si však črevnú bariéru udržali v lepšom stave aj vo vyššom veku.
Zaujímavý bol aj pohľad na aktivitu génov. Vedci zistili, že vzorec génovej expresie sa u týchto myší posunul smerom k tomu, čo býva typické pre dlho žijúce druhy. To neznamená, že sa z myší stali malé nahé krtopotkany. Skôr to naznačuje, že jedna ochranná molekula dokázala ovplyvniť širšie biologické prostredie, v ktorom bunky starli pomalšie a s menším zápalovým tlakom.
K ľuďom je to ešte ďaleko, no vedci už vidia dve možné cesty
Od prvého objavu vysokej hladiny vysokomolekulovej kyseliny hyalurónovej u nahých krtopotkanov po dôkaz, že podobný efekt funguje aj u myší, prešlo približne desať rokov. Teraz však prichádza ťažšia časť. Vedci musia zistiť, či sa dá tento mechanizmus napodobniť aj u človeka bez toho, aby bolo potrebné prenášať ľuďom gén z iného živočíšneho druhu.
Podľa autorov štúdie prospešný účinok nespôsoboval samotný exotický gén ako taký, ale vysokomolekulová kyselina hyalurónová, ktorú pomáhal vytvárať. To otvára praktickejšiu cestu. Namiesto genetickej úpravy človeka by vedci mohli hľadať spôsob, ako túto látku v tele chrániť pred rozkladom alebo podporiť jej prirodzenú tvorbu.
Andrei Seluanov hovorí, že tím už identifikoval molekuly, ktoré spomaľujú rozklad hyaluronanu, a testuje ich v predklinických štúdiách. Zatiaľ to však nie je liek proti starnutiu, ktorý by čakal za rohom. Skôr ide o prvý náznak, že niektoré evolučné riešenia dlhovekých druhov by sa raz mohli premeniť na konkrétne stratégie na zlepšenie ľudského zdravia vo vyššom veku.
Dôležitejšie než roky navyše je to, v akom stave ich telo prežilo
Dôležité je, že nejde len o to žiť dlhšie, ale aj lepšie. Myši s génom nahého krtopotkana mali nielen predĺžený život, ale aj lepšie celkové zdravie.
Štúdia publikovaná v časopise Nature ukazuje, že výskum starnutia sa nemusí pozerať iba na laboratórne modely. Niekedy stačí sledovať druhy, ktoré si vlastné riešenia vyvíjali milióny rokov. Nahý krtopotkan nie je recept na nesmrteľnosť, ale jeho biológia naznačuje, že zdravšie starnutie nemusí byť len teoretická predstava.
Najväčšia otázka preto nie je, či raz budeme žiť o pár rokov dlhšie. Oveľa dôležitejšie bude, či sa podarí predĺžiť tú časť života, v ktorej telo ešte funguje bez silného zápalu, nádorov a postupného rozpadu tkanív.
