Čínsky maglev vlak dosiahol 700 km/h za dve sekundy a stanovil svetový rekord
Čína testuje supravodivý maglev, ktorý dokázal zrýchliť na 700 km/h za dve sekundy. Technológia môže zásadne zmeniť dopravu a obmedziť vnútroštátne lety.
Kým Slovensko ešte rieši kolízie vlakov a modernizáciu starých tratí (ak k nej vôbec niekedy dôjde v rozsahu, aký by bol potrebný), v Číne sa už experimentuje s úplne novou érou dopravy.
Na špeciálnej testovacej trati sa výskumníkom podarilo demonštrovať supravodivý elektrický maglev systém, ktorý pri skúškach dokázal zrýchliť testovacie vozidlo z nuly na 700 km/h za približne dve sekundy. Nešlo ale o klasický osobný vlak, ale o experimentálny nosník technológií určený na skúmanie extrémneho zrýchlenia, riadenia a brzdenia.
Aj tak však ide o číslo, ktoré by ešte pred pár rokmi znelo skôr ako sci-fi. Takéto zrýchlenie je porovnateľné skôr s vojenskými alebo kozmickými technológiami než s civilnou dopravou. Ak by sa podobné hodnoty raz dostali do osobnej prepravy, vyžadovalo by si to úplne nové riešenia interiéru, sedačiek aj tlmenia preťaženia. Na tému upozornil server Interesting Engineering.
Za týmto extrémnym výkonom nie je „surová sila“, ale fyzika. Systém využíva supravodivé magnety, ktoré vytvárajú mimoriadne silné magnetické pole a umožňujú vozidlu levitovať niekoľko milimetrov nad traťou. Vďaka tomu odpadá mechanické trenie medzi kolesami a koľajnicami. Pohyb je plynulý a jediným výrazným odporom zostáva vzduch. Práve magnetická levitácia umožňuje veľmi rýchly nástup výkonu bez strát typických pre klasické železničné systémy.
Neprehliadni
Čína si ide svoje a západné krajiny môžu zatiaľ len dobiehať
Prečo však Čína investuje do vlakov, ktoré sa rýchlosťou približujú lietadlám? Odpoveď je pomerne jednoduchá: efektivita. Dnešné rýchlovlaky ako japonský Shinkansen alebo čínske súpravy Fuxing jazdia maximálne okolo 350 km/h, zatiaľ čo dopravné lietadlá letia približne 850 km/h.
Keď sa však započíta presun na letisko, bezpečnostné kontroly, čakanie na nástup a možné meškania, časová výhoda lietania sa rýchlo zmenšuje. Maglev by v tomto dokázal konkurovať. Pri prevádzkovej rýchlosti okolo 600 km/h by mohol zvládnuť trasu Peking – Šanghaj (približne 1 200 km) za niečo vyše dvoch hodín, bez letiskových procedúr a s vysokou frekvenciou spojov. Vlaky navyše dokážu prepravovať veľké množstvo cestujúcich v krátkych intervaloch.
Doteraz držal rýchlostný rekord v oblasti maglevov japonský prototyp L0 Series, ktorý dosiahol 603 km/h. Japonsko však stále rieši jeho plnohodnotné komerčné nasadenie. Čína naopak tlačí vývoj viacerých technických smerov naraz a otvorene hovorí o budovaní novej generácie tratí. Testovaný systém by tak nemal zostať len laboratórnym experimentom, ale základom pre budúce ultra-rýchle linky medzi megamestami, ako sú Šanghaj, Peking, Kanton či Šen-čen. Práve medzi týmito mestami dnes lieta jeden z najväčších objemov vnútroštátnych letov na svete.
Jediným „spomaľovačom“ zostáva odpor vzduchu
Od testov k bežnej prevádzke však vedie ešte dlhá cesta. Extrémne zrýchlenie si vyžiada zásadné úpravy konštrukcie vozidiel, najmä v oblasti tlmenia preťaženia a ochrany cestujúcich. Otvorenou témou zostáva aj energetická náročnosť. Udržiavanie supravodivých magnetov v potrebných podmienkach je drahé a technicky náročné.
Výstavba samotnej trate je navyše niekoľkonásobne nákladnejšia než klasická železnica. Aj preto odborníci upozorňujú, že masové nasadenie maglevov bude dávať ekonomický zmysel až pri lacnejších zdrojoch energie a ďalšom technologickom pokroku.
Čína však už v priebehu niekoľkých desaťročí vybudovala najrozsiahlejšiu sieť vysokorýchlostných tratí na svete a nový maglev môže byť jej ďalším veľkým tromfom. Ak sa podarí systém v nasledujúcich rokoch doladiť, môže to výrazne obmedziť vnútroštátne lety na vzdialenosti do približne 1 500 km.
A potom je tu porovnanie so Slovenskom, kde trate dlhodobo chátrajú, kvalita vlakov zaostáva a bezpečnostné problémy na priecestiach či samotných tratiach sú stále realitou. Kým Čína hovorí o rýchlostiach blížiacich sa k 1 000 km/h, my sa s veľkým prižmúrením očí tešíme, ak sa podarí udržať „stošesťdesiatku“.
