Čína otestovala levitujúci vlak T-Flight, ktorý je rýchlejší ako Boeing 737
Čína má za sebou ďalší úspešný test svojho pripravovaného hyperloop konceptu T-Flight. Krajina otestovala niekoľko dôležitých technológií.
Čína má za sebou ďalší test prelomového maglev vlaku T-Flight, ktorý má dosahovať rýchlosť tisíc kilometrov za hodinu.
Maglev vlaky využívajú magnetickú levitáciu a vákuovú komoru na dosiahnutie obrovských rýchlostí. Na podobnom princípe mal fungovať napríklad aj Muskov Hyperloop. V rámci nového testu Čína odskúšala maglev vlak T-Flight v 2 km dlhej vákuovej trubici. Test prebehol v 2-kilometrovom nízkotlakovom tuneli v Datongu, provincia Shanxi. Spoločnosť, ktorá vlak vyvíja, nepriznala, ako rýchlo sa vozidlo počas najnovších testov pohybovalo, informuje portál SCMP.
T-Flight, vyvinutý Čínskou korporáciou pre leteckú vedu a priemysel (CASIC), využíva technológiu magnetickej levitácie, kde magnety zdvíhajú kapsule nad trať, čo umožňuje plynulú jazdu bez trenia spôsobeného kolesami.
Ďalší úspešný test
Podľa správy z testu ale maglev vlak dosiahol kontrolovanú navigáciu, stabilnú levitáciu a bezpečné zastavenie. Trajektória vlaku zároveň súhlasila s teoretickými kalkuláciami. Hoci výskumníci nepriblížili ako rýchlo vlak tentokrát išiel, vieme, že počas testov sa odskúšalo niekoľko kľúčových technológií, vrátane veľkého vákuového prostredia. Okrem iného jeho konštrukčná rýchlosť má byť až 1 000 km/h, keď projekt bude finálne dokončený. Len pre porovnanie, cestovná rýchlosť Boeingu 737 je okolo 780–830 kilometrov za hodinu.
T-Flight má byť maglev vlakom, ktorý dokáže vysokými rýchlosťami transportovať cestujúcich primárne na veľké vzdialenosti. Zaujímavosťou je, že po prvýkrát bol koncept maglev vlaku navrhnutý začiatkom 20. storočia, presnejšie v roku 1910. Navrhol ho Robert Goddard. Maglev neskôr vrátil na výslnie Elon Musk v roku 2013 so svojim Hyperloop projektom.
Neprehliadni
Maglev vlaky majú potenciál, no skonštruovať vákuovú trubicu a potrebné technológie na dosiahnutie magnetickej levitácie je nesmierne nákladné. Hlavne to je ten dôvod, prečo všetky podobné projekty skončili neúspechom. Maglev, Hyperloop a podobné projekty majú svoje miesto, no finančne výhodné sú len vtedy, ak pracujú na veľké vzdialenosti. V mestách ide o prekomplikovaný systém, ktorý by nebol až tak rýchlejší ako napríklad metro, kvôli častým zastávkam.
Čína je krajina, ktorá je dostatočne veľká a má dostatok financií a prostriedkov na to, aby mohla investovať do vývoja maglev systému verejnej dopravy. K roku 2023 Čína vybudovala takmer 160-tisíc kilometrov železničných tratí, pričom viac ako 45-tisíc tratí používajú vysokorýchlostné linky.
Na ceste k novej ére dopravy
Maglevy sú nepochybne pôsobivou technológiou, no ako sme spomenuli, ich finančná náročnosť je dôvod, prečo viacero krajín aktívne neprenasleduje ich vývoj. Napriek tomu musíme povedať, že Čína nie je jedinou, ktorá pokukuje po magneticky levitujúcich vlakoch.
Začiatkom minulého roka sa objavili správy o teste, ktorý prebehol v Taliansku. Krajina otestovala novú formu pasívneho maglevu, ktorý funguje na normálnych koľajniciach. Ide o projekt IronLev, ktorý vznikol ešte v roku 2017 v spolupráci spoločností Girotto Brevetti a Ales Tech. IronLev je startupom univerzitných študentov, ktorí vytvorili nosný systém pre súťaž Hyperloopu.
Namiesto použitia elektromagnetov, ktoré by vlak držali nad traťou, systém IronLev používa vzduch, ktorý fyzicky separuje vozidlo od koľají. Už v dobe založenia spoločnosti vznikla demonštračná technológia pasívnej ferromagnetickej levitácie. V roku 2018 ju vedci demonštrovali vybudovaním platformy, na ktorej sa nachádzala Tesla vážiaca zhruba 2 tony. Tento vozík mohol človek posunúť len jemným dotykom.
Projekt IronLev má našliapnuté naozaj dobre. Pri výstavbe tradičného maglev vlaku sa vyžaduje postavenie mimoriadne nákladnej infraštruktúry. IronLev na jazdu využíva viac ako 1,5-miliónov kilometrov existujúcich železníc po celom svete. Znamená to, že náklady na vybudovanie dodatočnej infraštruktúry sa znižujú drasticky.
V rámci najnovšej demonštrácie sa testovací stroj IronLev prešiel po 2 km dlhom úseku železnice. Prototyp sa nadnášal na magnetických lyžiach a vážil približne tonu. Spoločnosť informuje, že toto vozidlo počas testu dosiahlo rýchlosť 70 km/h, čo bol limit, ktorý sa určil ešte pred testom. Viac informácií z testovania ale spoločnosť nezverejnila.
Viacero spoločností pracuje na vývoji maglev vlakov a je možné, že v priebehu tohto roka uvidíme viac fascinujúcich testov, ktoré nám ukážu viac z tejto technológie.
