Chuť na sladké nezmizne ani keď ho prestaneš jesť. Vedci zistili, prečo telo ignoruje tvoje diétne snahy
Obmedzenie sladkého ťa nenaučí nemať naň chuť. Štúdia ukázala, že chuť na sladké ostáva rovnaká bez ohľadu na stravu. Rozhoduje skôr množstvo cukru a kalórií než samotná sladká chuť.
Mnohí ľudia si myslia, že keď obmedzia sladké, časom naň stratia chuť. Nový výskum však priniesol výsledok, ktorý prekvapí. Zníženie sladkosti v jedálničku nezmenilo chute ani zdravotné ukazovatele, informuje Science Daily.
Vedci sledovali, čo sa stane, keď ľudia upravia množstvo sladkej chuti v strave. Nie cukru ako takého, ale samotnej sladkosti, teda aj zo sladidiel alebo prirodzene sladkých potravín. Autori priznali, že takýto výsledok práce nečakali.
Ľudia si zachovali rovnakú chuť na sladké bez ohľadu na to, či jedli viac alebo menej sladkých jedál.
„Ľudia majú prirodzenú obľubu sladkej chuti, čo viedlo mnohé organizácie k odporúčaniam znižovať sladkosť v strave,“ vysvetlila Katherine Appleton z Bournemouth University: „Naše výsledky však tento prístup nepodporili.“
Výskum prebehol ako kontrolovaná štúdia so 180 účastníkmi. Vedci ich rozdelili do troch skupín. Jedna skupina jedla výrazne sladké jedlá, druhá sladkosť obmedzila a tretia ostala niekde medzi. Počas šiestich mesiacov vedci sledovali nielen chute, ale aj hmotnosť, krvné testy a ukazovatele rizika cukrovky či srdcových ochorení.
Výsledok bol prekvapivo jednotný. Medzi skupinami sa neobjavil žiadny významný rozdiel.
Neprehliadni
Chuť na sladké máme možno prirodzene danú
Tento záver otvára dôležitú biologickú otázku. Chuť na sladké zrejme nie je len zlozvyk, ale vlastnosť, ktorú máme do veľkej miery „nastavenú“. Vedci hovoria o takzvanom „sweet set-pointe“, prirodzenej úrovni, ktorú ovplyvňujú gény zodpovedné za receptory sladkej chuti.
Inými slovami, tvoje telo má určitú „citlivosť“ na sladké, ktorú len ťažko zmeníš. Pokusy o úplné odnaučenie sa sladkej chuti tak často narazia na biologický limit. Aj to môže vysvetľovať, prečo sa účastníci po čase vrátili k pôvodnému stravovaniu.
Do hry vstupuje aj psychológia. Keď si človek nastaví prísny zákaz, napríklad také to typické „žiadne sladké“, mozog to vníma ako stratu odmeny. Tento tlak sa časom nahromadí a často vedie k návratu starých návykov, často v nárazovej zvýšenej forme.
To neznamená, že kontrola stravy nemá zmysel. Skôr ide o spôsob, akým k nej pristúpiš.
Sladkosť neznamená stravovanie plné cukru
Dôležitý rozdiel sa objavuje medzi sladkosťou a cukrom. Štúdia ukázala, že samotná sladká chuť nezhoršila zdravotné ukazovatele. Problém predstavuje skôr množstvo cukru a celkový kalorický príjem.
„Nejde o to jesť menej sladké, ak chceš znížiť obezitu,“ uviedla Appleton: „Zdravotné riziká súvisia s konzumáciou cukru.“
To má praktický dopad. Mnohé potraviny chutia sladko, no nemajú vysoký obsah cukru, napríklad ovocie alebo výrobky so sladidlami. Naopak, niektoré „nesladké“ jedlá môžu obsahovať veľa kalórií aj cukru.
Práve tu sa mení pohľad na nízkokalorické sladidlá. Dlhé roky sa tvrdilo, že udržiavajú chuť na sladké a vedú k vyššiemu príjmu cukru. Tento výskum však takýto efekt nepotvrdil.
Ak by sladidlá zvyšovali chuť na sladké, skupina s vysokou sladkosťou by vykázala silnejšie preferencie. To sa nestalo. Chuť ostala rovnaká vo všetkých skupinách.
To naznačuje, že sladidlá nemusia fungovať ako „spúšťač závislosti“, ako sa často tvrdilo. Pre človeka, ktorý rieši hmotnosť, môže byť prechod na sladké, ale nízkokalorické alternatívy praktickejší než úplné vyradenie sladkej chuti.
Zaujímavý bol aj návrat k pôvodným návykom. Väčšina účastníkov sa po čase vrátila k tomu, čo jedla pred začiatkom štúdie. Tento efekt podporuje myšlienku, že extrémne obmedzenia nevydržia dlhodobo.
„Verejné odporúčania by sa mali zamerať na zníženie príjmu cukru a energeticky bohatých potravín,“ doplnila Appleton.
Dopriať si sladké, no sledovať kalórie je najrozumnejšia stratégia
Z pohľadu praxe to znamená zmenu stratégie. Namiesto eliminácie sladkého môže fungovať substitúcia, teda náhrada kaloricky bohatých sladkostí za alternatívy s nižšou energetickou hodnotou, napríklad ovocie alebo produkty so sladidlami.
Tento prístup menej zaťaží psychiku a zároveň pomôže kontrolovať príjem energie. Chuť na sladké totiž pravdepodobne nezmizne. Dá sa však usmerniť.
Štúdia tak neposkytla jednoduchý návod, ale skôr upravila pohľad na problém. Sladká chuť sama o sebe nemusí byť nepriateľ. Dôležitejšie je, čo sa za ňou skrýva, najmä množstvo cukru a kalórií, ktoré spolu s ňou prijmeš.
