Stačia tri pivá a mozog už nefunguje rovnako. Vedci ho prvýkrát skúmali ako jeden systém a odhalili, čo sa v ňom mení.
Už približne 0,8 promile alkoholu mení spôsob, akým spolu časti mozgu komunikujú. Výskum ukazuje, že mozog sa „uzatvára“ do menších okruhov, čo môže vysvetľovať rozmazané videnie, horšie reakcie aj rozdielny pocit opitosti.
Stačia dva poháre alkoholu a mozog už nefunguje ako jeden tím. Prepojenie medzi jeho časťami slabne a komunikácia sa uzatvára do menších okruhov.
Výskum tímu z University of Minnesota ukazuje, že už hladina alkoholu okolo 0,8 promile zásadne mení spôsob, akým spolu jednotlivé časti mozgu komunikujú. Nejde len o spomalené reakcie. Ide o oslabenie prepojenia naprieč celým mozgom. Štúdia vyšla v odbornom časopise Drug and Alcohol Dependence.
Pre predstavu, muž s hmotnosťou okolo 80 kilogramov sa na túto hladinu môže dostať približne po troch až štyroch veľkých pivách v relatívne krátkom čase. Takéto množstvo už bežne vedie k hladine okolo 0,8 promile.
Alkohol mení architektúru mozgu, nie len náladu
Doteraz sa riešilo hlavne to, ktoré oblasti mozgu alkohol utlmí a ktoré rozladí. Tento výskum sa pozeral na širší obraz. Na to, ako spolu jednotlivé oblasti komunikujú ako celok.
Mozog funguje ako dopravná sieť veľkého mesta. Jednotlivé štvrte sú prepojené hlavnými ťahmi aj menšími cestami. Keď je všetko v poriadku, informácie sa pohybujú naprieč celým „mestom“, zrakové centrá komunikujú s oblasťami zodpovednými za rozhodovanie, tie zasa s centrami pohybu.
Neprehliadni
Po alkohole sa však doprava začne presúvať viac do lokálnych okruhov. Premávka síce funguje v rámci jednej štvrte, no hlavné diaľnice medzi jednotlivými časťami sa oslabujú. Informácie obiehajú lokálne, ale menej cestujú naprieč celým mozgom.
Matematická analýza ukázala vyššiu lokálnu efektivitu a silnejšie zhlukovanie oblastí, no slabšie globálne prepojenie. Odborne sa to označuje ako grid-like topology, teda mriežkovitá štruktúra. Ide o rigidnejšiu, lokálne uzavretú architektúru, ktorá síce funguje v malých blokoch, no slabšie prepája celý mozog.
Mozog tak nefunguje ako jeden súdržný systém. Skôr ako mesto, v ktorom sa doprava zasekla na vnútorných okruhoch a hlavné spojnice strácajú kapacitu.
107 dobrovoľníkov, MRI a mozog v pokoji
Do experimentu zapojili 107 zdravých ľudí vo veku 21 až 45 rokov. V jednej fáze dostali alkohol tak, aby sa dostali približne na 0,8 promile. V druhej fáze išlo o placebo.
Pol hodiny po vypití išli do MRI skenera. Dôležité je, že neriešili žiadne úlohy. Išlo o takzvaný resting state, teda mozog v pokoji. Ležali a nič nerobili.
To znamená, že fragmentácia komunikácie nastávala aj bez toho, aby sa snažili sústrediť, reagovať alebo koordinovať pohyb. Zmeny boli prítomné už v základnom nastavení mozgu.
Vedci analyzovali komunikáciu medzi 106 rôznymi oblasťami. Účastníci, ktorí dostali alkohol, mali podobnú hladinu v krvi. Subjektívny pocit opitosti sa však líšil.
Prečo rovnaké promile neznamená rovnaký pocit opitosti
Rozhodujúce nebolo samotné číslo na dychovej skúške. Rozhodujúce bolo, ako veľmi sa oslabilo globálne prepojenie mozgu.
Čím viac sa sieť rozpadala na lokálne zhluky, tým silnejší bol pocit opitosti. Jednou z najviac zasiahnutých oblastí bol okcipitálny lalok, ktorý spracúva vizuálne informácie. Slabšie prepojenie znamená horšiu integráciu zrakových dát so zvyškom mozgu. To môže stáť za rozmazaným videním či pomalšími reakciami.
Podobne sa narúša koordinácia pohybu a kontrola impulzov. Nejde len o uvoľnenie. Ide o oslabovanie globálnej synchronizácie.
Mriežka po pár pohároch, chaos pri závislosti
Zaujímavý je kontrast s ľuďmi, ktorí pijú dlhodobo a nadmerne. U zdravých dobrovoľníkov po alkohole sa mozog posunul k rigidnej, mriežkovitej štruktúre, teda k príliš lokálne usporiadanej, no globálne slabšej architektúre.
Pri chronických alkoholikoch je však obraz podľa iných výskumov opačný. Ich mozgové siete bývajú menej organizované, viac náhodné a dezintegrované už v základnom stave. Nie rigidná mriežka, ale skôr chaos.
Otáznik visí aj nad vekom. Starnutie samo o sebe mení štruktúru a prepojenie mozgu. To, čo zvládne dvadsiatnik bez výrazného výpadku, môže mať u šesťdesiatnika výraznejší dopad.
Pár pohárov teda nemusí znamenať trvalé poškodenie. Znamená ale merateľnú zmenu architektúry mozgu. Už pri hladine okolo 0,8 promile sa oslabuje globálne prepojenie. A to je mechanizmus, ktorý stojí za spomalenými reakciami, horším rozhodovaním aj subjektívnym pocitom opitosti.
