Obľúbená strava Slovákov môže zvýšiť riziko infarktu či mozgovej príhody o takmer polovicu: Riešenie je pritom jednoduché a nevyžaduje si veľkú obetu
Ultra-spracované potraviny sú vo veľkej obľube aj na Slovensku, no podľa nového výskumu výrazne zvyšujú riziko infarktu, či mozgovej príhody.
Ultra-spracované potraviny dnes netvoria len „časť“ jedálnička. V USA predstavujú približne 60 % kalórií dospelých a až 70 % u detí. Tento trend pritom nie je dominantný len v Spojených štátoch, no aj v iných západných krajinách a naprieč EÚ, vrátane Slovenska. Štatistiky dokonca ukazujú, že zatiaľ čo USA môžeme považovať za „extrém“, na Slovensku a v iných štátoch únie krajinu za veľkou mlákou rýchlo dobiehame.
Nová americká štúdia ukázala, že ľudia s najvyšším príjmom týchto potravín mali o 47 % vyššie riziko infarktu alebo mozgovej príhody. Vedci analyzovali údaje od 4 787 dospelých a porovnali skupiny podľa podielu ultra-spracovaného jedla v strave. Rozdiel zostal výrazný aj po zohľadnení veku, fajčenia či príjmu, informuje Science Daily.
Tým sa však príbeh nekončí. Dôležitá nie je len „chudobná výživová hodnota“. Ultra-spracované potraviny často cielene zasiahli mechanizmy v mozgu, ktoré riadia odmenu a sýtosť.
Mechanizmus „hyper-chutnosti“
Potravinárski inžinieri dlhé roky hľadali takzvaný „bliss point“, teda presný pomer cukru, tuku a soli, ktorý v mozgu vyvolá silnú dopamínovú odpoveď. Výsledkom nie je len dobrá chuť. Vznikne kombinácia, ktorá oslabí prirodzenú brzdu.
Takéto jedlá zješ rýchlejšie a vo väčšom množstve. Výskumy z kontrolovaných experimentov ukázali, že ľudia na strave bohatej na ultra-spracované potraviny prijali v priemere približne o 500 kalórií denne viac než pri strave z minimálne spracovaných potravín, a to bez vedomého rozhodnutia „prejesť sa“. Telo nestihlo včas vyslať signál sýtosti.
Neprehliadni
Tu sa dostávame k dôležitému bodu, nejde len o slabú vôľu. Produkt sa navrhol tak, aby sa jedol ľahko, rýchlo a opakovane.
Emulgátory, črevo a zápal
Ultra-spracované potraviny často obsahujú emulgátory, látky, ktoré udržia tuk a vodu pohromade. Vďaka nim má zmrzlina krémovú konzistenciu a omáčka hladkú textúru. Niektoré experimentálne štúdie však naznačili, že určité emulgátory môžu narušiť ochrannú hlienovú vrstvu čreva.
Táto vrstva funguje ako bariéra medzi črevnými baktériami a stenou čreva. Ak sa oslabí, baktérie a ich produkty sa dostanú bližšie k imunitným bunkám. Nasleduje aktivácia imunity a nízkoúrovňový chronický zápal. Práve ten sa spája s vyšším rizikom aterosklerózy, cukrovky 2. typu aj ďalších civilizačných ochorení.
Netreba panikáriť pri každej prísade na etikete. Väčšina dôkazov zatiaľ pochádza zo zvieracích modelov alebo menších štúdií. Smer výskumu však zapadá do širšieho obrazu. Črevný mikrobióm zohráva kľúčovú úlohu v metabolizme aj v regulácii zápalu.
Ako rozpoznať ultra spracované potraviny podľa systému NOVA
Nie každé spracovanie potraviny predstavuje problém. Vedci používajú systém NOVA, ktorý rozdeľuje potraviny do štyroch skupín podľa stupňa spracovania:
- Skupina 1: nespracované alebo minimálne spracované potraviny ako jablko, vajce, čerstvá zelenina, ryža.
- Skupina 2: spracované kulinárske prísady, teda olej, maslo, cukor, soľ.
- Skupina 3: spracované potraviny, napríklad chlieb z pekárne s jednoduchým zložením, syr, konzervovaný tuniak vo vlastnej šťave.
- Skupina 4: ultra-spracované potraviny, teda produkty s dlhým zoznamom ingrediencií, izolátmi bielkovín, modifikovanými škrobmi, hydrogenovanými tukmi či viacerými aditívami, teda niečo, čo by si doma z bežných surovín nepripravil. Do tejto skupiny môžeme radiť napríklad párky, balený toastový chlieb, lacné šunky, či sladené jogurty alebo rôzne mliečne dezerty.
Problém neleží v tom, že si kúpiš konzervu fazule. Problém vzniká, keď väčšinu kalórií získavaš zo štvrtej skupiny. Delenie NOVA pritom môže byť pri niektorých produktoch komplikovanejšie a je dôležité čítať etikety. Napríklad obyčajné konzervované fazule v slanom náleve môžu spadať do tretej skupiny, no už hotové pečené fazule v paradajkovej alebo pikantnej omáčke sú už jednoznačne vo štvrtej skupine.
Najvyšší príjem ultra spracovaných potravín znamenal výrazne vyššie kardiovaskulárne riziko
„Zistenia z našej štúdie ukazujú, že ľudia s najvyšším príjmom ultra-spracovaných potravín majú o 47 % vyššie riziko kardiovaskulárneho ochorenia,“ uviedol hlavný autor Charles H. Hennekens.
Zároveň upozornil, že ide o observačné dáta. Štúdia ukázala silnú súvislosť, nie priamu príčinu. Výsledky však zapadajú do dlhodobého trendu, ktorý spája ultra-spracované potraviny s metabolickým syndrómom, zápalom a poruchami črevného mikrobiómu.
„Riešenie problému ultra-spracovaných potravín nie je len o individuálnych rozhodnutiach, ale o vytváraní prostredia, kde sa zdravá voľba stane jednoduchou voľbou,“ dodal Hennekens.
Konzervy alebo šunky nie sú nepriateľ, rozhodujúce je zloženie
Nemusíš sa stať askétom (človek vedúci odriekavý život). Dáva však zmysel znížiť podiel ultra-spracovaných potravín a zvýšiť podiel základných surovín. Sleduj dĺžku a zložitosť zoznamu ingrediencií. Ak polovici názvov nerozumieš a produkt kombinuje viacero druhov cukru, izolátov či stabilizátorov, pravdepodobne patrí do štvrtej skupiny NOVA.
Zmena nemusí byť radikálna. Už posun z 60 % kalórií z ultra-spracovaných potravín na výrazne nižší podiel môže znamenať rozdiel. Výskum sa ďalej rozvíja, no smerovanie je už teraz jasné. Čím prirodzenejšie zloženie, tým menšia záťaž pre metabolizmus aj cievy.
