Černobyľská huba zrejme získala neuveriteľnú schopnosť. Na radiáciu reaguje presne opačne, než by mala
Známa černobyľská čierna huba Cladosporium sphaerospermum dokáže prijímať radiáciu a premieňať ju na energiu. Výskumníci predpokladajú, že túto vlastnosť huby získali mimo Černobyľa.
V oblasti okolo Černobyľa by človek dlho nevydržal. Radiácia tam stále predstavuje riziko, ktoré sa nedá ignorovať, no aj napriek nej tam život nezmizol. Niektoré organizmy sa prispôsobili tak, že prostredie, ktoré by pre teba znamenalo problém, im začalo vyhovovať.
Vedci si už roky všímajú najmä jeden zvláštny druh huby, Cladosporium sphaerospermum. Táto čierna huba sa usadila priamo na stenách jedného z najradioaktívnejších miest planéty a podľa všetkého tam prosperuje.
Čierna farba, nie je v tomto prípade náhodná
Keď sa pozrieš na hubu C. sphaerospermum, ako prvé ti udrie do očí jej čierna farba, no ako hovoria autori štúdie, toto sfarbenie nie je náhodné, informuje Science Alert. Huba obsahuje veľké množstvo melanínu, pigmentu, ktorý v normálnom prípade chráni aj tvoju pokožku pred slnkom.
Tu sa však deje niečo zvláštne. Vedci si všimli, že tento pigment môže hrať inú úlohu. Namiesto obyčajnej ochrany by mohol pomáhať premieňať radiáciu na energiu.
Tento proces dostal názov „rádiosyntéza“. Ide o hypotézu, ktorá pripomína fotosyntézu, len namiesto svetla by huba využívala ionizujúce žiarenie.
Neprehliadni
„Huba zrejme zachytáva ionizujúce žiarenie a premieňa ho na energiu podobne ako rastliny svetlo,“ hovoria autori štúdie.
Výskum černobyľského života sa začal už koncom 90. rokov
Koncom 90. rokov sa tím ukrajinskej mikrobiologičky Nelli Zhdanovej pustil do výskumu života v okolí reaktora. Vedci našli 37 druhov húb a väčšina mala tmavé sfarbenie. Cladosporium sphaerospermum dominovala a zároveň vykazovala vysokú úroveň kontaminácie. Následné experimenty priniesli ešte zvláštnejší výsledok.
Vedci vystavili túto hubu ionizujúcemu žiareniu, pričom očakávali poškodenie. Namiesto toho zaznamenali lepší rast. Tu je dobre vedieť, že ionizujúce žiarenie, ktorému vedci huby vystavili, dokáže poškodiť DNA a rozbiť bunky. Práve preto výskumníkov prekvapilo, že huba reagovala opačne.
Melanín v jej bunkách zmenil správanie a pravdepodobne zohral kľúčovú úlohu. V roku 2008 vedci navrhli, že by mohol fungovať podobne ako chlorofyl.
Výskumníci si prirodzene položili otázku, ako sa huba dokázala prispôsobiť za pár desaťročí. Vedci predpokladajú, že táto schopnosť vznikla dávno pred haváriou. Huby sa vyvíjali milióny rokov v prostrediach s vysokým UV žiarením, napríklad vo vysokých horách alebo v polárnych oblastiach.
Černobyľ pre ne nepredstavoval novú hrozbu. Skôr extrémnu verziu prostredia, na ktoré už mali pripravený mechanizmus. Radiácia z reaktora sa v tomto pohľade javí ako „silnejšie svetlo“, ktoré vedeli spracovať.
Premieňanie radiácie na energiu je stále hypotézou, no dôkazy pribúdajú
Aj keď táto teória znie presvedčivo, vedci ju zatiaľ nepotvrdili. Neexistuje jasný dôkaz, že huba skutočne premieňa radiáciu na energiu rovnakým spôsobom ako rastliny svetlo.
„Skutočná radiosyntéza zatiaľ nebola preukázaná, ani mechanizmus, ktorý by ju vysvetlil,“ tvrdia autori
Huba robí niečo nezvyčajné, no presný proces zostáva nejasný. Vedci sa rozhodli otestovať túto hubu aj mimo Zeme. Umiestnili ju na vonkajší povrch Medzinárodnej vesmírnej stanice. Výsledok experimentu ukázal, že dokázala zachytiť časť radiácie. Pod ňou preniklo menej žiarenia než cez bežný materiál.
To otvorilo dvere k využitiu ako ochranného štítu pre astronautov. Objavila sa však aj ešte odvážnejšia myšlienka.
Ak by sa potvrdilo, že huba premieňa radiáciu na energiu, mohla by sa stať základom „vesmírnych fariem“. Na Marse alebo počas dlhých misií radiácie nechýba. Teoreticky by ju bolo možné premeniť na biomasu, teda na zdroj potravy alebo surovín.
Zatiaľ ide len o hypotézu, no ukazuje smer, ktorým sa výskum môže posunúť.
V Černobyle nie je jediným organizmom, ktorý dokáže zvládať radiáciu
Cladosporium sphaerospermum nie je jediný organizmus, ktorý zvláda radiáciu. Iné druhy húb reagujú podobne, no nie identicky. Zaujímavý kontrast priniesol výskum mikroskopických červov, takzvaných háďatiek, taktiež z oblasti Černobyľa. Tie sa nesnažia radiáciu „využiť“. Jednoducho ju zvládnu bez poškodenia DNA. Objav vedcov teda ukazuje, že príroda ponúka viac riešení na rovnaký problém.
Černobyľ neukázal len následky katastrofy, ale aj schopnosť života prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. Táto nenápadná čierna huba zvládla prostredie, ktoré by pre človeka znamenalo vážne riziko.
Či už ide o skutočné využitie radiácie, alebo len o mimoriadne účinnú ochranu, jedno zostáva jasné, niektoré organizmy dokážu fungovať aj tam, kde by si to ešte nedávno nepovažoval za možné.
