Vedci objavili zmeny v DNA detí pracovníkov z Černobyľa. Žiarenie môže zanechať stopu aj v ďalšej generácii
Žiarenie z Černobyľa mohlo zanechať drobnú stopu aj v DNA detí tých, ktorí mu boli vystavení. Vedci zistili malé zmeny v génoch, no riziko ochorení sa podľa nich výrazne nezvýšilo.
Každé dieťa sa rodí s mixom génov po rodičoch. Pričom priemerne obsahuje približne 75 drobných zmien, alebo ak chceš, mutácií. Tieto mutácie sú prirodzenou súčasťou evolúcie, no zároveň dokážu byť aj spúšťačom rôznych chorôb. Práve na tieto genetické zmeny sa zamerali dve štúdie (2016 a 2025).
Prvá štúdia sa zamerala na islandských občanov a skúmala, či nové mutácie vznikajú výlučne ako izolované „preklepy“ v genetickom „texte“. Odpoveď je jednoduchá: nie úplne. To však neznamená, že by väčšina mutácií prestala byť náhodnými, samostatnými chybami. Výskum ale ukázal, že malá, no nezanedbateľná časť nových jednonukleotidových zmien, teda bodových mutácií, sa objavuje v skupinkách.
Tie sú od seba vzdialené stovky až tisíce báz. Takéto viacnukleotidové mutácie naznačujú, že nejde o postupné náhodné chyby, ale o jednorazové, koncentrované udalosti, pri ktorých bunka v krátkom úseku genómu spraví hneď niekoľko chýb naraz.
Výskum ďalej ukázal, že v genóme dieťaťa sa bežne objavujú desiatky úplne nových bodových mutácií, ktoré rodičia nemajú. Zaujímavé je však to, kde sa tieto chyby hromadia. Pomerne často ide o úseky, ktoré sa replikujú neskôr počas bunkového cyklu. Zdá sa, že práve v týchto oblastiach nie sú opravné mechanizmy až tak dôsledné. Genóm je teda do istej miery aj dielom načasovania.
Sme mixom rôznych udalostí, teda dielom náhody
Vyššiu chybovosť majú aj úseky, kde dochádza k rekombinácii. To sú miesta, kde si chromozómy vymieňajú segmenty. Rekombinácia je síce motorom genetickej rozmanitosti, no zároveň vytvára priestor pre vznik chýb. Kreativita evolúcie má svoju cenu.
Neprehliadni
O niekoľko rokov neskôr sa druhá štúdia pozrela na mutácie z iného uhla. Otázka znela približne takto: čo sa stane, ak je rodič vystavený ionizujúcemu žiareniu? Môže sa takáto skúsenosť zapísať do genómu jeho detí?
Autori skúmali potomkov osôb pracujúcich v prostredí so zvýšenou dávkou žiarenia, či už išlo o obsluhu radarových zariadení alebo ľudí spojených s černobyľskou katastrofou. V genómoch detí hľadali vzory, ktoré by sa odlišovali od bežného mutačného spektra populácie.
Zistenia naznačujú, že istý „podpis“ ožiarenia môže pretrvávať aj v ďalšej generácii. Nie v podobe dramatického nárastu počtu mutácií, ale skôr ako jemný posun v ich type a priestorovom rozložení. Niektoré kombinácie zmien sa objavujú častejšie, než by zodpovedalo náhode, pričom pripomínajú mutačné vzorce typické pre žiarením poškodenú DNA. Genóm dieťaťa tak môže niesť slabú, no merateľnú stopu po expozícii rodiča pred počatím.
Každý človek je v podstate originál
Dlhodobá expozícia ionizujúcemu žiareniu tak môže zanechať jemnú genetickú stopu aj v ďalšej generácii. Neznamená to však, že deti vystavených rodičov automaticky čelia dramaticky vyššiemu riziku ochorení. Samotní autori zdôrazňujú, že zvýšený výskyt chorôb sa v skúmaných skupinách nepreukázal a väčšina zachytených zmien sa nachádza mimo úsekov DNA, ktoré priamo riadia tvorbu bielkovín.
To však nič nemení na tom, že ionizujúce žiarenie dokáže poškodiť DNA a pri jej opravách môžu vzniknúť zhluky chýb. V tomto prípade ide skôr o subtílny genetický efekt než o dramatickú hrozbu. Dokonca aj vek otca pri počatí je podľa výskumníkov silnejším faktorom ovplyvňujúcim počet nových mutácií než skúmaná radiačná expozícia.
Pri hodnotení rizík jadrových havárií či dlhodobej práce v rizikovom prostredí preto dáva zmysel zohľadniť aj možné dlhodobé genetické dôsledky, hoci sa zdajú byť malé.
Radiácia je v podstate všade a do istej miery sa podieľala aj na formovaní života. No vo vyšších dávkach dokáže narobiť šarapatu. Tieto štúdie naznačujú, že nie sme len potomkami rodičov a generácií predkov. Sme aj výsledkom prostredia, ktorým si naši predkovia prešli. A genóm si to občas potichu zapamätá.
