Ľudstvo je uprostred veľkej evolučnej zmeny, tvrdia vedci. Evolúciu už neformuje DNA. Dôsledky môžu byť desivé, hovoria
Výskumníci v novej štúdii naznačujú, že namiesto DNA sa primárnym evolučným motorom stalo niečo iné.
Výskumníci v rámci novej štúdie prichádzajú z teóriou, podľa ktorej naša kultúra spôsobuje významný posun v ľudskej evolúcií. Za výskumom stoja vedci z University of Maine.
Podľa vedcov kultúra preberá štafetu a prebieha genetiku, ktorá sa donedávna považovala za hlavnú silu, ktorá vedie ľudskú evolúciu.
“Zdá sa, že ľudská evolúcia preraďuje stupne. Keď sa učíme užitočné zručnosti, inštitúcie alebo technológie jeden od druhého, dedíme adaptívne kultúrne praktiky. Pri prehodnotení dôkazov zisťujeme, že kultúra rieši problémy oveľa rýchlejšie než genetická evolúcia. To naznačuje, že náš druh je uprostred veľkej evolučnej premeny,” vyjadril sa Timothy Waring, jeden z autorov štúdie.
Kultúrne praktiky, ako napríklad zákony alebo špecifické farmárske techniky, sa šíria a adaptujú oveľa rýchlejšie ako gény. Vďaka tomu môžu ľudia prežiť v nových prostrediach a vyriešiť problémy jedinečnými spôsobmi, ktorým by sa biológia nedokázala vyrovnať.
Kultúra ako hlavný evolučný motor
Naše zaužívané praktiky v mnohých ohľadoch aj upravujú samotnú genetickú adaptáciu. Napríklad ak má niekto problémy so zrakom, jednoducho mu dáme okuliare. Medicínske zákroky, ako cisársky rez” do dnešného dňa pomáhajú zachrániť dieťa, ktoré by v prírode umrelo.
“Opýtaj sa sám seba. Čo je dôležitejšie pre výsledky v tvojom osobnom živote, gény, s ktorými si sa narodil, alebo krajina, v ktorej žiješ? Dnes je tvoja pohoda čoraz menej určená tvojou osobnou biológiou a čoraz viac kultúrnymi systémami, ktoré ťa obklopujú, tvojou komunitou, národom, technológiami. A dôležitosť kultúry má tendenciu z dlhodobého hľadiska rásť, pretože kultúra hromadí adaptívne riešenia rýchlejšie,” vysvetľuje Waring.
Na základe dôkazov z antropológie, biológie a histórie, vedci tvrdia, že adaptácia kultúry na úrovni skupín formuje ľudské spoločnosti už po tisícročia, od šírenia poľnohospodárstva až po vzostup moderných štátov. Poznamenávajú, že dnes zlepšenia v zdraví, dlhovekosti a prežití spoľahlivo pochádzajú z kultúrnych systémov na úrovni skupín, ako sú vedecká medicína a nemocnice, hygienická infraštruktúra a vzdelávacie systémy, a nie z individuálnej inteligencie alebo genetických zmien.
Neprehliadni
Autori štúdie tvrdia, že ak sa ľudia vyvíjajú výhradne na kultúrnej adaptácii, potom sa postupne stávame viac orientovaný na skupinu a viac závislí od skupiny. To znamená zmenu v základných vlastnostiach, ktoré nás robia ľuďmi. Zároveň ale vysvetľujú, že naprieč evolúciou života občas dochádza aj k takýmto zmenám, teda fundamentálnej zmene povahy jedného druhu.
Stalo sa to napríklad, keď sa z jednobunkových organizmov stali mnohobunkové alebo keď sa zo sociálneho hmyzu stali obrovské kolónie.
“Kultúrna organizácia robí skupiny kooperatívnejšími a efektívnejšími. Väčšie, schopnejšie skupiny sa prostredníctvom kultúrnej zmeny prispôsobujú rýchlejšie. Napríklad, genetické inžinierstvo je formou kultúrnej kontroly genetického materiálu, ale vyžaduje si veľkú a komplexnú spoločnosť. Preto, ak by sa predpokladaná premena v ďalekej budúcnosti niekedy dokončila, naši potomkovia už nemusia byť geneticky sa vyvíjajúci jednotlivci, ale spoločenské „superorganizmy“, ktoré sa vyvíjajú predovšetkým prostredníctvom kultúrnej zmeny,” píše sa vo výskume.
Budúcnosť ľudstva
Výskumníci zdôrazňujú, že ich teória je testovateľná a navrhujú systém na meranie rýchlosti, akou sa premena deje. Tím tiež vyvíja matematické a počítačové modely tohto procesu a plánuje v blízkej budúcnosti spustiť dlhodobý projekt zberu údajov. Zároveň však varujú pred tým, aby sme kultúrnu evolúciu vnímali ako pokrok alebo nevyhnutnosť.
Zároveň zdôrazňujú, že ich výskum nechce naznačiť to, že bohatšie alebo technologicky vyspelejšie spoločnosti sú morálne lepšie ako ostatné. V prírode platí, že môže vzniknúť dobré riešenie s brutálnymi dôsledkami. Štúdia zároveň vynáša na povrch otázky ohľadom človeka a jeho budúcnosti. Vedci sa domnievajú, že budúcnosť človeka nemusí ležať v DNA ale v príbehoch, ktoré spolu vytvoríme a inštitúciách, ktoré založíme.
