Máš pocit, že starneš rýchlejšie než všetci naokolo teba? Vedci konečne majú odpoveď, prečo sa to deje
Vedci odhalili viac než 400 génov, ktoré zrýchľujú starnutie.
Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo niektorí ľudia zvládnu osláviť deväťdesiatku s ostrou mysľou a pevným zdravím, zatiaľ čo iní majú vážne problémy už o celé desaťročia skôr? Práve na toto hľadala odpoveď nová štúdia vedcov z University of Colorado Boulder odpoveď. Publikovaná bola v prestížnom časopise Nature Genetics, pričom priniesla na túto otázku kľúčové odpovede. Vedci totiž odhalili viac než 400 génov, ktoré sú spojené s nezdravým a zrýchleným starnutím.
Prečo niekto starne rýchlejšie
Ak máš pocit, že tvoje telo starne rýchlejšie než u niektorých rovesníkov, nie je to len náhoda. Podľa vedcov zohráva kľúčovú úlohu genetika. Štúdia ukázala, že odlišné skupiny génov ovplyvňujú rôzne formy nezdravého starnutia. Ide o veci ako strata pamäti, problémy s pohyblivosťou, metabolické poruchy, časté ochorenia či dokonca sociálna izolácia.
„Aby sme vedeli vyvinúť liečbu, ktorá dokáže zastaviť alebo dokonca zvrátiť zrýchlené biologické starnutie, musíme najskôr pochopiť jeho príčiny,“ vysvetľuje Isabelle Foote, hlavná autorka štúdie.
Vedci hovoria, že ak chceme predchádzať chorobám, ktoré prichádzajú s zvyšujúcim sa vekom, musíme sa zamerať priamo na samotný proces starnutia.
Krehkosť nie je len o slabých svaloch
Výskum sa sústredil na pojem krehkosť. Ide o stav, keď organizmus postupne stráca schopnosť zvládať každodenné záťaže a obnovovať sa. Viac než 40 percent ľudí nad 65 rokov je v USA považovaných za krehkých.
Lekári doteraz používali na hodnotenie krehkosti 30-bodový index. Prostredníctvom neho sledujú napríklad silu úchopu, rýchlosť chôdze, počet chorôb či úroveň sociálnej aktivity. Problém však je, že dvaja ľudia môžu dosiahnuť rovnaké skóre, ale z úplne iných dôvodov. Jeden môže mať zdravé telo, no slabú pamäť. Druhý môže byť zas fyzicky krehký, ale mentálne úplne v poriadku.
Neprehliadni
Táto nepresnosť komplikuje lekárom odporúčania a sťažuje vedcom hľadanie konkrétnych príčin nezdravého starnutia.
„Starnutie nie je jeden jednoduchý proces. Existuje mnoho spôsobov, ako môže byť človek krehký,“ hovorí Kenneth Rockwood, expert na problematiku krehkosti a spoluautor štúdie.
Sedem tvárí nezdravého starnutia
Vedci analyzovali DNA a zdravotné údaje státisícov ľudí z britskej databázy UK Biobank a ďalších veľkých súborov dát. Identifikovali 408 génov, ktoré sú spojené so zrýchleným starnutím, čo je obrovský skok oproti predchádzajúcim poznatkom, keď vedci poznali len 37 takýchto génov.
Zistili, že existuje až sedem rôznych podtypov nezdravého starnutia. Medzi ne patria:
- problémy s pohyblivosťou a zdravotné postihnutia,
- oslabené kognitívne schopnosti, teda pamäť a myslenie,
- metabolické poruchy, ako napríklad sklon k obezite či cukrovke,
- viacnásobné chronické ochorenia,
- nezdravý životný štýl,
- nedostatok sociálnych kontaktov.
Zaujímavé je, že niektoré gény vplývajú len na jeden konkrétny podtyp starnutia, zatiaľ čo iné súvisia s viacerými problémami. Napríklad gén SP1 úzko súvisí s Alzheimerovou chorobou a kognitívnym úpadkom, zatiaľ čo gén FTO, známy svojím vplyvom na obezitu, sa podieľa na viacerých typoch nezdravého starnutia.
Personalizovaná liečba a vízia budúcnosti
Výsledky výskumu by mohli v budúcnosti úplne zmeniť prístup k liečbe chorôb súvisiacich so starnutím. Lekári by mohli rozpoznávať, akým typom nezdravého starnutia človek trpí, a podľa toho navrhovať konkrétne terapie.
Človeku so zhoršenými kognitívnymi funkciami by mohli ponúknuť liečbu na spomalenie demencie, zatiaľ čo niekto s metabolickou krehkosťou by dostal odporúčania, ako predchádzať cukrovke či chorobám srdca.
Vedci dokonca predpokladajú, že v budúcnosti by sme mohli mať tzv. polygénové rizikové skóre, ktoré by ti ukázalo, na aký typ problémov si najviac náchylný.
Jedna tabletka proti starnutiu?
Znie to ako sci-fi, no vedci sa snažia priblížiť k tomu, aby sme proces starnutia dokázali lepšie kontrolovať. Úplne univerzálna tabletka proti starnutiu však podľa nich nie je reálna.
Oveľa pravdepodobnejší scenár je ten, že by existovalo niekoľko cielenejších liekov. Jedna tabletka by sa zameriavala napríklad na metabolické problémy a iná by riešila zhoršovanie pamäti či iné kognitívne poruchy.
„Táto štúdia naznačuje, že pravdepodobne nikdy nenájdeme jedinú zázračnú pilulku, ktorá vyrieši všetky choroby spojené so starnutím,“ uzatvára Andrew Grotzinger, spoluautor štúdie. „Ale možno už nebudeme potrebovať stovky rôznych liekov. Stačí niekoľko cielenejších riešení.“
