Ukrajinci používajú zbrane z druhej svetovej vojny na obranu pred modernými ruskými zbraňami
Vojna na Ukrajine ukazuje, že aj zbrane staré desiatky rokov dokážu byť účinné. Guľomety Degťarov DP-27 a Maxim, ktoré by sme čakali skôr v múzeu, dnes s modernými úpravami bojujú proti dronom a chránia životy vojakov.
Vojna na Ukrajine je často opisovaná, ako stret moderných technológií. Či už od presne navádzaných rakiet až po sofistikované drony. No zároveň ponúka aj nečakaný pohľad do minulosti. Popri najnovších zbraňových systémoch sa v zákopoch objavujú aj také kúsky, ktoré mali už dávno odpočívať v depozitoch múzeí.
Ukazuje sa, že improvizácia a schopnosť vyťažiť maximum aj zo starších prostriedkov je pre Ukrajincov a ich prežitie kľúčová. Na tému upozornil portál Technology.org.
Symbolickým príkladom je guľomet DP‑27, ktorý skonštruoval Vasilij Degťarov v medzivojnovom období. Typickým znakom tejto zbrane je plochý, diskový zásobník pripevnený na hornej strane. Hoci výroba prebiehala už v 30. a 40. rokoch minulého storočia, vyrobilo sa približne 800-tisíc kusov. Málokto by už čakal, že sa o sto rokov neskôr znovu „zapojí“ do bojov.
Staré zbrane nečakane našli vyžutie aj tejto dobe
Po vypuknutí ruskej invázie však Ukrajinci siahli aj po týchto starých zásobách a zaradili ich späť do služby. Aby sa zbraň stala funkčným prvkom modernej výzbroje, vojaci ju v niektorých prípadoch upravili. Na internete kolujú fotografie, kde má Degťarov osadený termovízny zameriavač, čím sa stal vhodným nástrojom na obranu proti iránskym dronom Šáhid. Guľomet váži vyše jedenásť kilogramov, do zásobníka sa zmestí 47 nábojov, pričom jeho kadencia je asi 550 rán za minútu. Umožňuje tak vytvoriť hustý „oblak“ projektilov, čo je ideálne proti pomaly letiacim bezpilotným dronom. Paradoxne, podobnú úlohu plnil aj počas druhej svetovej vojny. Vtedy však strieľal na bombardéry a stíhačky, tie však boli oveľa rýchlejšie.
Neprehliadni
Ešte staršiu kapitolu histórie predstavuje guľomet Maxim, ktorý vznikol už v roku 1884 vďaka americkému vynálezcovi Hiramovi Stevensovi Maximovi. Je považovaný za prvú plne automatickú zbraň na svete a v rôznych verziách sa stal súčasťou výzbroje prakticky vo všetkých veľkých armádach začiatkom 20. storočia. V Rusku a neskôr v Sovietskom zväze sa preslávil model PM1910, ktorý sa používal ešte počas druhej svetovej vojny. Dnes ho na bojisku môžeme nájsť v upravenej podobe.
Only in #Ukraine: A PM M1910/30 Maxim gun with optics, stock, and suppressor. pic.twitter.com/JG1IoPEmfE
— Cᴀʟɪʙʀᴇ Oʙsᴄᴜʀᴀ (@CalibreObscura) March 5, 2023
V boji, tak nájde uplatnenie aj dekády stará zbraň
Pre niekoho môže byť prekvapením, že ho možno dnes ešte stále nájsť v aktívnej službe. Ukrajinské i ruské jednotky ním príležitostne disponujú, keďže tieto ťažké guľomety prežili v skladových zásobách celé desaťročia. A hoci pôsobia archaicky, ich silnou stránkou je mohutná paľba a extrémna odolnosť. Podobne ako Degťarov, aj Maxim sa preukázal ako účinný v boji proti dronom. Keďže v momente sa ním dá vytvoriť súvislý dážď projektilov, šanca pre malé bezpilotné stroje dramaticky klesá.
Ukrajinský konflikt tak názorne dokazuje, že v súčasnej vojne nemá rozhodujúce slovo iba technológia. Niekedy zohrá významnú úlohu aj schopnosť využiť všetko, čo je k dispozícii. Zbrane, ktoré vznikli pred desiatkami či dokonca viac než sto rokmi, znovu preukázali, že stále môžu zachrániť, ale aj zničiž životy a zvrátiť priebeh konkrétneho boja. A hoci by sa ideálne vynímali v múzeu so sprievodným textom „historická rarita“, realita ukrajinského frontu im dala druhú šancu. Nejak sa to udialo, že aj guľka vystrelená zo „starého železa“ môže byť v kritickom okamihu rovnako nekompromisná ako tá z najnovšieho moderne vyrobeného samopalu.
