Slnko sa prebúdza. Vedci varujú pred katastrofou, ktorá môže ochromiť Zem na celé mesiace
Slnko po roku 2008 nečakane zmenilo svoj trend a namiesto útlmu sa stáva čoraz aktívnejším. Vedci z NASA varujú, že zvýšená solárna aktivita môže priniesť erupcie a búrky, ktoré ohrozia satelity, GPS aj elektrické siete na Zemi.
Približne od roku 2008 sa naše Slnko stáva čoraz aktívnejšie. Vieme, že centrálna hviezda Slnečnej sústavy mení svoju aktivitu na základe 11-ročného cyklu, no existujú aj dlhodobejšie variácie, ktoré môžu pretrvávať pokojne aj desaťročia. Ako informuje americká NASA, od 80. rokov solárna aktivita postupne klesala, až do roku 2008, kedy bola historicky na najnižšej hodnote. Potom začala rásť.
Výskumníci čakali aj v roku 2008, že Slnko vstúpi do obdobia dlhodobo najnižšej aktivity. Niečo sa ale stalo a hviezda začala byť namiesto toho čoraz aktívnejšia. Odborníci varujú, že zvýšená aktivita Slnka môže viesť k častejším solárnym erupciám alebo výronom koronálnej hmoty. Oba deje vytvárajú vesmírne počasie, ktoré môže ohroziť satelity na obežnej dráhe alebo elektrické siete na povrchu Zeme.
“Všetky známky poukazovali na to, že sa Slnko chystá na dlhodobú fázu nízkej aktivity. Zaskočilo nás, keď sme videli, ako sa tento trend obracia. Slnko sa pomaly zobúdza,” hovorí Jamie Jasinski, vedúci novej štúdie, ktorá sa zameriavala na aktivitu Slnka.
Úplne prvé záznamy solárnej aktivity sa začali v 17. Storočí, kedy astronómovia ako Galileo Galilei po prvýkrát pozorovali solárne škvrny na povrchu hviezdy a začali dokumentovať, ako sa postupom času menia. Solárne škvrny sú chladnejšie, tmavšie oblasti Slnka, ktoré vznikajú koncentráciou línií magnetického poľa. Solárne škvrny sa spájajú so zvýšenou solárnou aktivitou.
Astronómovia nielen z NASA sledujú vývoj solárnych škvŕn, erupcií alebo koronálnych výronov hmoty. Ako sme už spomenuli, tieto udalosti môžu ovplyvniť satelity na obežnej dráhe, bezpečnosť astronautov, GPS systémy či rádiovú komunikáciu.
V prípade mimoriadne silnej solárnej búrky by mohol na Zemi nastať kompletný výpadok elektrickej energie a internetového spojenia medzi kontinentami na celé mesiace. Išlo by o katastrofu apokalyptických rozmerov.
Neprehliadni
Preto výskumníci kladú veľký dôraz na presné monitorovanie vesmírneho počasia. Ak totiž vieme, že nás má zasiahnuť silná geomagnetická búrka, satelity a elektrické siete na Zemi vieme na chvíľu vypnúť. Tým by sme sa vyhli najhorším scenárom.
Sledovanie solárnej aktivity
Aktivitu nášho Slnka výskumníci sledujú už stáročia. Obdobia najmenšej aktivity prebehli medzi rokmi 1645 a 1715, potom od 1790 do 1830. Výskumníci nevedia povedať, prečo sa Slnko dostalo do 40-rokov trvajúcej fázy minimálnej aktivity. Následne, približne 25 rokov pred rokom 2008 sa solárna aktivita znížila natoľko, že v roku 2008 očakávali výskumníci hlboké solárne minimum. To malo podľa predpokladov odštartovať historicky najnižšiu aktivitu Slnka v modernej histórii.
To sa ale nestalo. Namiesto toho začalo Slnko v roku 2008 naberať na obrátkach.
“Ostali sme zaskočení, no dnes vieme povedať, že sa trend klesajúcej solárnej aktivity skončil a odvtedy sa aktivita Slnka plynulo zvyšuje,” dodáva Jasinski.
Zatiaľ nevieme, prečo sa Slnko stáva aktívnejšie
Výskumníci v rámci nových štúdii získali dáta z niekoľkých misií NASA. Jednou z nich bola misia ACE a Wind, ktorá odštartovala v roku 1990 a odvtedy pravidelne poskytuje informácie o solárnej aktivite. Primárne sleduje častice plazmy a iné energetické častice, ktoré letia od Slnka smerom k Zemi.
Výskumníci aj naďalej sledujú naše Slnko a budú dlhodobo monitorovať jeho aktivitu. Hoci vieme o 11-ročných cykloch minimálnej a maximálnej aktivity, tieto dlhodobejšie zmeny nateraz pre nás ostávajú záhadou. Výskumníkov prekvapuje aj to, že niekedy trvajú len pár rokov, inokedy sa rozpínajú naprieč celými desaťročiami.
Aj tento fenomén je jasným dôkazom, že toho ešte o centrálnej hviezde našej sústavy veľa nevieme. Novšie výskumy a výkonnejšie observatóriá nám ale pomáhajú nahliadnuť do záhad Slnka.
