Ako dokázala CIA v roku 1965 stratiť jadrové zariadenie? Tajná misia v Himalájach sa zmenila na fiasko
Studená vojna medzi Západom a Východom priniesla aj bizarné tajné operácie. Jedna z nich sa odohrala v Indii, kde USA počas špionážnej misie stratili jadrom napájané zariadenie s plutóniom, ktoré dodnes leží ukryté v Himalájach.
Himaláje si väčšina ľudí spája so snehom, jogínmi a čistotou, nie s plutóniom a tajnými operáciami. Práve v masíve Nanda Devi v indickom štáte Uttarákhand však už takmer 60 rokov leží „duch“ studenej vojny, ktorý desí historikov, environmentalistov aj ľudí odkázaných na vodu z Gangy.
V 60. rokoch sa tu CIA spolu s indickými spravodajskými službami pokúsila umiestniť jadrom napájané špionážne zariadenie. Lenže ho potom jednoducho stratila.
Celý príbeh sa začína v októbri 1964, keď Čína otestovala svoju prvú atómovú bombu na testovacom polygóne Lop Nur v Sin-ťiangu. Pre USA to bola ľadová sprcha. Satelitná špionáž bola ešte v plienkach a Washington potreboval spôsob, ako v reálnom čase sledovať čínske raketové a jadrové testy. India, ktorá mala s Čínou za sebou čerstvú pohraničnú vojnu z roku 1962, bola ochotná hrať s Američanmi túto nebezpečnú hru výmenou za politické body a spravodajské informácie o Pekingu. Tak vznikol plán známy ako Operácia Hat, neskôr známa aj pod názvom Blue Mountain, ktorej úlohou bolo zakryť špionážnu misiu ako horolezeckú expedíciu na 7 816 metrov vysokú Nanda Devi, z ktorej by antény mali výhľad na čínske jadrové zariadenia.
Lenže skutočným srdcom tejto operácie neboli antény a transceivery, ale zdroj energie. Klasické batérie by v extrémnych mrazoch a v odrezanej lokalite nemali šancu, solárne panely by zas v zime a pri častých búrkach tiež neboli výhrou. CIA preto nasadila RTG generátor SNAP-19C (Systems for Nuclear Auxiliary Power), známy aj z vesmírnych misií. Malý kužeľovitý blok obsahoval sedem kapsúl s plutóniom-238, spolu niekoľko kilogramov materiálu, čo je približne tretina množstva plutónia použitého v atómovej bombe, ktorá zničila Nagasaki. Rádioizotopový generátor mal fungovať desaťročia, keďže plutónium-238 má polčas rozpadu približne 88 rokov. A tak mohol nepretržite napájať špionážne zariadenie bez zásahu človeka.
Na misii sa podieľali obe vlády, ktoré chceli lepšie vedieť, čo robí Čína
Na jeseň 1965 preto vyrazila na horu spoločná americko-indická výprava pod vedením kapitána M. S. Kohliho, už vtedy horolezeckej legendy po úspešnom výstupe na Everest. Tím skúsených lezcov sa s niekoľkodesiatkilovým generátorom a elektronikou prebojoval až do výšky okolo 7 400 metrov, keď ich zastihla prudká búrka. Tá znamenala nulovú viditeľnosť a extrémne lavínové riziko. Kohli sa musel rozhodnúť medzi životmi ľudí a pokračovaním misie. Vybral si ústup, pričom zariadenie ukotvili do skalnej štrbiny v tábore pod vrcholom s tým, že sa poň vrátia na jar.
Neprehliadni
Keď sa však na prelome rokov 1965 a 1966 vrátili, čakala ich len ticho a rozvrátený terén. Miesto, kde bola schovaná oceľová konštrukcia so SNAP-19C, zmizlo. Pravdepodobne ho strhla lavína alebo posun ľadovca a celý náklad odvliekol niekam do hlbín masívu. Nasledovali roky utajených pátracích akcií, pri ktorých americké aj indické tímy prechádzali ľadovce s detektormi kovov a dozimetrami, no bez výsledku. Jedna z hypotéz hovorí, že horúce plutónium postupne prepaľovalo okolitý ľad a spolu s generátorom sa prepadlo hlboko do ľadovcového systému, kde má byť dnes prakticky nedostupné.
Celá vec zostala pod pokrievkou až do roku 1978, keď magazín Outside publikoval článok o zlyhanej operácii. To okamžite vyvolalo škandál v Indii a nepríjemné otázky smerom k vládam oboch krajín. Nanda Devi pritom nie je len „nejaký kopec“. Ide o posvätnú horu, považovanú za sídlo bohyne-ochrankyne, a zároveň o kľúčový zdroj vody. Z ľadovcov Nanda Devi vyviera rieka Rishi Ganga, ktorá sa vlieva do Alaknandy a napokon do Gangy, z ktorej žijú stovky miliónov Indov.
Hora je stále nedostupná pre verejnosť
Dnešní environmentalisti hovoria o scenári s nízkou pravdepodobnosťou, no s potenciálne extrémnym dopadom. Ak by sa ochranné puzdro generátora časom pod tlakom ľadu, eróziou a pohybom skál rozpadlo, plutóniové častice by mohli kontaminovať sneh a vodu smerujúcu do riečnej siete. Obavy znovu ožili po katastrofálnych záplavách v oblasti Chamoli v roku 2021, keď miestni obyvatelia aj niektoré médiá špekulovali, či náhla povodeň nemohla súvisieť s pohybom dávno strateného jadrového zariadenia. Geológovia však skôr upozorňujú na kombináciu topiaceho sa ľadu a nestabilných svahov v dôsledku klimatickej zmeny a intenzívnej výstavby. Pravidelné merania radiácie v regióne doteraz nepreukázali jednoznačný dôkaz úniku plutónia, no oficiálne správy sú strohé a mnohé dokumenty zostávajú v archívoch.
Oficiálne je „vnútorná svätyňa“ Nanda Devi pre bežné expedície uzavretá od 80. rokov. India tento krok odôvodňuje ochranou krehkého vysokohorského ekosystému, ktorý je skutočne mimoriadne citlivý. V horolezeckej komunite a medzi miestnymi však kolujú aj iné vysvetlenia. Napríklad, že v skutočnosti ide o snahu mať oblasť pod kontrolou, monitorovať rádioaktivitu a zabrániť tomu, aby náhodná výprava po desaťročiach nenarazila na „horúci“ artefakt z čias studenej vojny.
Nanda Devi tak nie je len posvätným vrcholom a zakázanou horou, ale aj pripomienkou toho, kam až dokáže zájsť technologická a geopolitická paranoja. V čase, keď sa opäť hovorí o nových zbrojných pretekoch a militarizácii vesmíru, je jej príbeh nepríjemným mementom. A zároveň otvára otázku, čo všetko sa ešte odohralo a verejnosť o tom dodnes nevie.
