Svet sa obáva novej studenej vojny. Trump dal rozkaz znova testovať jadrové zbrane. Reaguje tým na Rusko a Čínu, hovorí
Po viac než 30 rokoch ticha Donald Trump nariadil Pentagónu obnoviť jadrové testy. Svet zostal zaskočený a experti varujú, že tento krok môže opäť rozpútať novú studenú vojnu.
Po viac než troch desaťročiach bez akýchkoľvek jadrových skúšok Spojené štáty americké oznámili niečo nečakané. Prezident Donald Trump v nočnom príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že okamžite nariaďuje Pentagonu začať s novou sériou testov jadrových zbraní.
Ide o rozhodnutie, ktoré šokovalo nielen americkú verejnosť, ale aj celý svet. Podľa Trumpa už nastal čas „ukončiť dlhoročnú pasivitu“ a reagovať na testovacie aktivity iných mocností, ktoré podľa jeho slov „otvorene porušujú medzinárodné dohody“. Na tému upozornil portál Gizmodo.
Vo svojom príspevku prezident uviedol, že Spojené štáty si nemôžu dovoliť zaostávať v oblasti jadrových technológií, najmä po tom, ako Rusko a Čína v posledných rokoch zintenzívnili svoje vlastné testovacie programy. Zároveň vysvetlil, že jeho nariadenie nie je len politickým gestom, ale strategickým rozhodnutím, ktoré má obnoviť rovnováhu síl v čase narastajúceho globálneho napätia.
„Nariadil som ministerstvu obrany, aby bezodkladne pripravilo testovacie operácie v rámci našich kapacít. Tento krok má zabezpečiť, že Amerika zostane lídrom v oblasti jadrovej bezpečnosti,“ napísal Trump.
Trump nariadil reálne testy!
Posledná jadrová skúška Spojených štátov sa uskutočnila 23. septembra 1992 na testovacom polygóne v Nevade. Odvtedy sa krajina riadila moratóriom na skúšky, ktoré platilo aj napriek tomu, že oficiálna Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových testov (CTBT) nikdy nebola v USA ratifikovaná. Testovací program sa po roku 1992 zmenil na tzv. „Program správy zásob“, ktorý sa sústredil na vedeckú simuláciu procesov v hlaviciach bez reálneho výbuchu. Práve vďaka nemu Spojené štáty dokázali udržiavať funkčnosť svojho arzenálu bez potreby fyzických testov.
Trump však tvrdí, že doba počítačových modelov a laboratórnych simulácií sa skončila. Nakoľko podľa jeho slov sa svetové mocnosti, predovšetkým Rusko a Čína, posunuli ďalej a Spojené štáty musia reagovať rovnako rozhodne. Prezident dokonca naznačil, že počas jeho prvého funkčného obdobia sa podarilo americký jadrový arzenál modernizovať natoľko, že dnes prekonáva ten ruský.
Neprehliadni
„Spojené štáty majú viac jadrových zbraní, ako ktorákoľvek iná krajina, a to vďaka rozsiahlej modernizácii uskutočnenej počas môjho prvého obdobia v úrade,“ ďalej uviedol.
Podľa dostupných údajov USA disponujú menším počtom bojových hlavíc než Rusko. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že americký arzenál môže byť technologicky efektívnejší. V posledných rokoch prebiehal (ako inak) v utajení rozsiahly modernizačný program zameraný na zlepšenie presnosti, spoľahlivosti a životnosti zbraní, čo by Trumpove vyjadrenia čiastočne mohlo vysvetľovať.
Ako to celé skončí?
Rozhodnutie o obnovení testov má však vážne medzinárodné dôsledky. Reakcie svetových lídrov na seba nenechali dlho čakať. Putinova Moskva označila krok Washingtonu za „nebezpečný precedens“, zatiaľ čo Peking reagoval zdržanlivo, no s varovaním, že by mohol „ohroziť globálnu stabilitu“.
V Európe viaceré vlády vyjadrili obavy z možného narušenia dlhoročnej rovnováhy jadrového odstrašenia. Hlavne, že máme „vylepšené“ plastové vrchnáky. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetky jadrové mocnosti, aby sa „zdržali akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli viesť k obnoveniu jadrového napätia“ (nevydalo).
Zaujímavé je, že Trump sa týmto rozhodnutím formálne odvoláva aj na významne starší plán z roku 2014, ktorý kedysi inicioval prezident Barack Obama. Ten mal síce rovnaký cieľ, teda posilniť jadrové kapacity USA, len nie prostredníctvom testov, ale modernizácie bez explózií, ale s prísnou kontrolou zbrojenia. Trump sa týmto krokom teda neodkláňa úplne od minulých stratégií, skôr ich posúva do otvorenej fázy, ktorá môže zásadne zmeniť medzinárodné prostredie.
Otázkou zostáva, ako bude na tento krok reagovať americký Kongres a spojenci v rámci NATO. Ak sa testy skutočne obnovia, pôjde o zlomový moment nielen pre Spojené štáty, ale aj pre celú éru povojnovej stability. Po 33 rokoch ticha sa do nevadskej púšte možno čoskoro vráti hromový zvuk jadrového výbuchu a s ním aj nové riziko pre svet, ktorý si stále pamätá, kam takéto skúšky kedysi viedli. Sme na prahu novej Studenej vojny?
