Americká armáda práve zaradila do výzbroje laserovú zbraň LOCUST namontovanú na vozidlách JLTV. Určená je proti dronom
Americká armáda preberala mobilný laserový systém LOCUST. Laser má chrániť jednotky pred dronmi lacnejšie než rakety, no technológia má aj limity.
Laserové zbrane sa z vojenských základní presúvajú priamo do terénu. Americká armáda prevzala dve mobilné laserové zostavy LOCUST namontované na vozidlách JLTV, určené na ničenie dronov, upozorňuje server newatlas.com. Nejde o demonštráciu technológie ani o futurický experiment. Ide o ďalší krok v tom, ako armáda reaguje na realitu moderného bojiska, kde lacné bezpilotné prostriedky dokážu spôsobiť neúmerne veľké škody.
Systémy dodala spoločnosť AeroVironment v rámci druhého inkrementu programu AMP-HEL. Prijímateľom bola americká armáda. konkrétne jednotky spadajúce pod štruktúru, ktorej úlohou je urýchľovať zavádzanie nových technológií do výzbroje. Zjednodušene povedané, laser už nie je len predmetom testovania. Armáda ho považuje za použiteľný nástroj ochrany.
🇺🇸 AeroVironment (@aerovironment) today announced successful delivery of two Joint Light Tactical Vehicle (JLTV)-mounted 20 kW-class mobile C-UAS Laser Weapon Systems (LWS) to the U.S. Army as part of the second increment of the Army Multi-Purpose High Energy Laser (AMP-HEL)… pic.twitter.com/UWUsYIcJIr
— Counter Unmanned Systems (@CUAS_NEWS) December 18, 2025
Od kontajnerov k manévrovateľným platformám
Vysokovýkonné laserové zbrane mali dlhé roky jeden spoločný problém. Boli veľké, ťažké a viazané na pevné stanovištia. Často pôsobili skôr ako technologické kontajnery než ako niečo, čo by sa dalo reálne nasadiť spolu s jednotkami v pohybe. LOCUST reprezentuje odklon od tohto prístupu.
Ide o laser s výkonom v triede 20 kilowattov, navrhnutý špecificky na ničenie bezpilotných lietadiel. Výkon sám o sebe nie je extrémny, no systém je optimalizovaný na mobilitu a rýchle nasadenie. Integrácia na vozidle typu Joint Light Tactical Vehicle znamená, že laser môže chrániť konvoje, základne v teréne aj kritické prvky infraštruktúry bez potreby budovania fixnej obrany.
Neprehliadni
Druhá verzia laseru: menej experimentov, viac použiteľnosti
LOCUST nezačínal ako hotový produkt. Prvá verzia systému, známa ešte pod označením P-HEL, bola nasadená na ľahšej platforme ISV. Druhý inkrement si zachováva rovnaký výkon, no zameriava sa na praktické zlepšenia. Väčšia optická apertúra umožňuje lepšie sústredenie lúča, vyššiu kvalitu zásahu a účinnejšie pôsobenie na väčšiu vzdialenosť.
Presné dosahy zostávajú utajené, no armáda otvorene hovorí o vzdialenostiach v rádoch kilometrov. Systém je navyše schopný pripraviť sa na prevádzku v priebehu približne štvrť hodiny a využíva modulárnu architektúru, ktorá má zjednodušiť údržbu a budúce úpravy.
Zbraň, ktorú môže ovládať jeden človek
Jedným z najzaujímavejších prvkov je systém sledovania cieľov. Stabilizovaný gimbal dokáže pokryť celý horizont a otáčať sa rýchlosťou, ktorá umožňuje sledovať rýchle a manévrujúce drony. Ovládanie je navrhnuté tak, aby ho zvládol jeden operátor, dokonca pomocou bežného herného ovládača.
To však neznamená, že ide o „jednoduchú“ zbraň. Laser vyžaduje presné zameranie, dostatočný čas pôsobenia a vhodné podmienky. Dym, prach alebo zlé počasie jeho účinnosť výrazne znižujú. Práve preto armáda prezentuje LOCUST ako doplnok existujúcich systémov, nie ako ich náhradu.
Laser ako obrana proti masovým útokom dronov
Drony sa stali zbraňou, ktorú si dnes môže dovoliť takmer každý. Sú lacné, dostupné a pri správnom použití mimoriadne účinné. Práve to je dôvod, prečo s nimi majú moderné armády problém.
Zostreliť niekoľkotisícový dron drahou raketou je dlhodobo neudržateľné. Laserová obrana v tomto bode ponúka jednoduchú, hoci nie dokonalú výhodu: náklady na jeden zásah sú neporovnateľne nižšie. Pokiaľ má systém energiu a cieľ udrží v zámere dostatočne dlho, môže reagovať opakovane bez spotreby klasickej munície.
„Smerovaná energia už nie je koncept budúcnosti, ale reálne používaná schopnosť ochrany síl“. LOCUST to nedokazuje veľkými sľubmi ani futuristickými víziami, ale tým, že sa postupne presúva z testovania do výzbroje. Nie ako zázračná zbraň, ale ako ďalší nástroj, ktorý má riešiť problém, s ktorým sa armády stretávajú každý deň.“, uviedol viceprezident AeroVironment John Garrity,
