Vracia sa studená vojna? USA zvažuje zavedenie jadrovej technológie, na ktorú nepomyslela viac ako 30 rokov. Dobehne Rusov a Čínu?
Američania uvažujú o vývoji mobilných odpaľovačov pre jadrové rakety. Majú nahradiť tradičné raketové silá.
Spojené štáty môžu po desaťročiach oprášiť koncept, ktorý doteraz patrí skôr do filmov o Studenej vojne, jadrové rakety na kolesách. Obrovské kamióny, ktoré v teréne vozia interkontinentálne rakety, by mohli byť alternatívou k drahému a problémami zmietanému programu Sentinel. Informuje o tom portál Interesting Engineering.
Impulz prišiel z Pekingu. Čína počas septembrovej vojenskej prehliadky predviedla nový raketový systém Dongfeng-61. Obrovská osemnápravová mašina, schopná odpáliť raketu s jadrovou hlavicou na vzdialenosť tisíce kilometrov, bola jasným odkazom: „Naša jadrová päsť je pripravená.”
‼️🇨🇳The Dongfeng-61 (DF-61) is one of China’s most advanced intercontinental ballistic missiles, designed for long-range precision and immense destructive power. Mounted on mobile launchers, it is extremely difficult to detect and can strike targets as far as 12,000 to 15,000… pic.twitter.com/isrRj6U64u
— Defense Intelligence (@DI313_) September 9, 2025
Americké letectvo má problém so svojimi raketami Minuteman III, ktoré strážia nebo už od 70. rokov. Nahradiť ich má nový systém Sentinel, ale ten sa stáva čiernou dierou na peniaze. Úrad vládnej kontroly (GAO) odhalil, že náklady stúpli o 81 %. Hlavný dôvod? Potrebujú stavať úplne nové podzemné silá, pretože staré sa už využiť nedajú. Kritici varujú, že spoliehať sa iba na pevne zakopané rakety je risk. Nepriateľ presne vie, kde sú, a teoreticky ich môže vyradiť jediným masívnym útokom. Práve preto sa čoraz viac hovorí o návrate k mobilným odpaľovačom.
Ako fungujú mobilné rakety?
Namiesto betónového sila sa raketa ukryje do kontajnera na špeciálnom kamióne. Ten sa pohybuje po odľahlých cestách alebo vojenských trasách. V prípade rozkazu zastaví, otvorí kontajner a raketu vystrelí. Výhoda? Nezamerateľnosť. Kým pevné silo je fixný cieľ, kamión sa hýbe. Nepriateľ tak musí sledovať a prenasledovať stovky pohyblivých cieľov, čo je prakticky nemožné. Sovieti tento koncept využívali už v 80. rokoch. Hovoríme o raketách SS-25 a železničných SS-24. Američania skúšali Midgetman a železničný Peacekeeper, ale nikdy ich plne nenasadili. Vývoj zabila ich politika, odzbrojovacie dohody a peniaze.
Neprehliadni
Hoci dnešná diskusia v USA vznikla kvôli Číne, netreba zabúdať na Rusko. Moskva už roky používa mobilné rakety Jars, ktoré patria k jej najdôležitejším odstrašujúcim zbraniam. Čína s DF-61 a Rusko s Jarsmi dokazujú, že mobilné systémy sú pre ne kľúčovým nástrojom prežitia prvého úderu. Ak by USA nasadili vlastné mobilné ICBM, išlo by to priamy odkaz Pekingu aj Moskve: „Aj my vieme rozohrať túto hru.” Zároveň to ale otvorí nové kolo pretekov v zbrojení. Kritici varujú pred takzvaným „de-alerting“ efektom . Ak by sa mobilné systémy počas krízy stiahli do dep a prestali hliadkovať, ich odstrašujúca hodnota by bola menšia než pri silách, ktoré sú nonstop v maximálnej pohotovosti.
Výhody a riziká
Americká jadrová stratégia stojí na tzv. triáde. Tú tvoria pozemné rakety, strategické bombardéry a jadrové ponorky. Z týchto troch pilierov sú dnes najťažšie zničiteľné ponorky (SSBN), ktoré sa v oceánoch ukrývajú mesiace a ich lokalizácia je pre nepriateľa extrémne náročná. Pozemná zložka má stále plniť úlohu istoty. Musí dokázať zareagovať v akejkoľvek chvíli. Ak by zostali len pevné silá, hrozilo by, že by protivník mohol sústrediť úsilie na niekoľko fixných cieľov a výrazne oslabiť odstrašujúci efekt. Zavedenie mobilných rakiet by naopak pomohlo zabezpečiť, že pozemná zložka zostane skutočne „prežiteľná“. Protivníka môže prinútiť rozdeliť svoje zdroje a sledovať stovky pohyblivých cieľov namiesto útočenia na pár betónových silo.
Mobilné systémy by priniesli niekoľko jasných výhod. Nasadenie by bolo lacnejšie v porovnaní s masívnou výstavbou nových podzemných síl, flexibilita presunu by znížila počet ľahko zamerateľných cieľov a celé odstrašovanie by sa stalo odolnejším voči prvému úderu nepriateľa. Na druhej strane by však prevádzka takýchto systémov kládla obrovské nároky na logistiku. Musia zabezpečiť konvoje, organizovať ich ochranu a udržiavať spoľahlivú, nepretržitú komunikáciu s velením. Počas presunov sa stávajú tieto vozidlá zraniteľnejšie voči bežným konvenčným útokom a ich efektívne využitie vyžaduje zložité operačné procedúry a zdroje.
„Správa GAO jasne dokazuje, že spoliehať sa výlučne na súčasný plán pre interkontinentálne balistické rakety umiestnené v silách by mohlo predstavovať vážne riziká,“ Konštatuje Analytické stredisko Heritage Foundation.
Rozhodnutie, ktoré určí budúcnosť
Pentagon stále tvrdí, že pevné silá sú najistejšia cesta. No tlak na zmenu rastie. Nielen kvôli financiám, ale aj kvôli geopolitike. Čína a Rusko dali jasne najavo, že mobilné systémy predstavujú budúcnosť. USA tak stoja pred dilemou. Môžu pokračovať v drahom Sentineli so silami v zemi, alebo nastúpiť na cestu mobilných rakiet: Tie síce prinesú flexibilitu a väčšiu odolnosť, no aj nové riziká a preteky v zbrojení. Rozhodnutie nebude len o peniazoch. Ide o to, či Spojené štáty dokážu udržať vierohodnú jadrovú odstrašujúcu silu v čase, keď Peking a Moskva otvárajú novú kapitolu jadrového súperenia.
