Toto je nový špionážny plán Moskvy a nie je to vtip. Holuby s čipmi môžu obísť každý radar a dostať sa kamkoľvek
Nové experimenty v ruských laboratóriách naznačujú, že tradičné drony možno v budúcnosti nebudú jediným nástrojom tichého prieskumu.
Počas novodobej studenej vojny 21. storočia sa objavil nový a znepokojujúci nástroj špionáže. Ruské obranné zložky, hľadajúce absolútnu neviditeľnosť a nenápadnosť pri zbere spravodajských informácií, prechádzajú od kovových dronov k živému „materiálu“. Ide o holuby, obyčajné mestské vtáky, ktoré sú po novom podrobované neurochirurgickým zákrokom. Cieľom je vytvoriť flotilu takzvaných biologických nosičov „biodronov“, ovládaných priamo prostredníctvom mozgových implantátov. Na tému upozornil portál Techspot.
Podľa informácií prenikajúcich zo zahraničných spravodajských agentúr a výskumných kruhov tento experiment nie je len o pasívnom monitorovaní. Ruskí vedci a inžinieri, zrejme financovaní z vojenských rozpočtov, sa snažia o priame neurologické prepojenie. Do mozgovej kôry holuba sa zavádza miniatúrne elektronické zariadenie, niečo ako Neuralink, ktoré umožňuje vzdialenej stanici obísť prirodzené inštinkty vtáka.
Rusko chce nahradiť drony v špeciálnych úlohách
Operátor by tak mohol s precíznosťou pilota určovať smer, výšku a dokonca aj rýchlosť letu. Holub sa v podstate stáva lietajúcou platformou, ktorá dokáže preniknúť do zakázaných vzdušných priestorov bez charakteristického zvuku vrtuľových motorov, ktoré prezrádzajú klasické drony. Kým bežné bezpilotné prostriedky čelia riziku radarovej detekcie a rušenia GPS, biologický nosič sa stáva takmer neviditeľným, dokonale integrovaným do bežného mestského alebo vidieckeho prostredia.
Motivácia k tomuto netradičnému kroku je viac než jasná. V čase narastajúceho geopolitického napätia je potreba tichého a nepozorovaného prieskumu prvoradá. Holub, prirodzene sa vyskytujúci a nenápadný, ponúka jedinečnú výhodu. Môže prenášať mikroskopické kamery alebo senzory na detekciu chemických a biologických látok priamo nad cieľové oblasti bez toho, aby vzbudil čo i len najmenšie podozrenie.
Zdroje blízke výskumu naznačujú, že vývoj prebieha v prísne strážených laboratóriách a testovacie fázy sú zamerané najmä na optimalizáciu batérie, zmenšenie implantačného hardvéru a, čo je najkritickejšie, na zníženie mortality vtákov počas experimentov.
Neprehliadni
Stratégovia poukazujú na to, že úspešné zavedenie tohto systému by mohlo znamenať revolúciu v tom, ako sú zhromažďované spravodajské informácie o protivníkoch, čím by sa narušila doterajšia rovnováha síl v tieňovej vojne. Ak by sa podarilo dosiahnuť spoľahlivú a hromadnú výrobu, Moskva by získala prístup k rozsiahlej sieti monitorovacích jednotiek, ktoré sú vizuálne nerozoznateľné od bežnej fauny. Lietajúca špionážna jednotka v podobe holubov by bola ideálna pre misie s vysokým rizikom, kde by strata drahého bezpilotného lietadla bola neprípustná.
Budú z vtákov kybernetickí špióni?
Tento výskum však okamžite vyvoláva búrlivú vlnu kontroverzie. Odborníci na etiku zvierat bijú na poplach. Využívanie živých, vedomých tvorov ako prostriedkov na špionáž, podrobovanie ich tiel invazívnej chirurgii a násilné ovládanie ich správania je považované za hrubé porušenie princípov ochrany zvierat. To však Rusko zjavne netrápi.
Západné vlády a mimovládne organizácie, ktoré sa o projekte dozvedeli, vyjadrujú obavy nielen z hľadiska etiky, ale aj z hľadiska medzinárodných dohovorov o používaní biologických prostriedkov. Je pritom dôležité poznamenať, že hoci myšlienka kontroly zvierat nie je úplne nová (spomeňme si na historické projekty CIA s mačkami v 60. rokoch), súčasná úroveň neurotechnologickej manipulácie posúva hranice za všetko, čo bolo doteraz považované za akceptovateľné.
Projekt „Kyborg-holub“ (sme Borgovia, odpor je márny) tak stavia Moskvu do želanej aj neželanej pozornosti. Nielen pre jej technický pokrok, ale aj pre ochotu prekročiť etické hranice v honbe za strategickou dominanciou. Podrobnosti zatiaľ zostávajú tajomstvom, pričom nevylučujeme ani to, že ide nakoniec len o „holuba“.
