Po smiešnych „spätných zrkadlách“ Rusko prekvapilo oveľa drastickejšou zmenou: Shahedy sa stali skutočne obávanými protivníkmi

Informácie naznačujú, že Rusko pridáva na Shahedy tepelne navádzané rakety. To predstavuje veľký problém.

dron vojna boj
Zdroj: Lepasik / depositphotos.com

Ruské nasadenie upraveného dronu Shahed‑136, na ktorom bola zaznamenaná upevnená raketa vzduch‑vzduch R‑60, predstavuje jeden z najnečakanejších krokov v doterajšom vývoji bezpilotných zbraní. Z pôvodne lacnej kamikadze platformy sa tak stáva improvizovaná protilietadlová zbraň s potenciálom ohrozovať ukrajinské vrtuľníky aj pomalšie lietadlá. Hoci ide o technicky primitívnu a pravdepodobne obmedzenú konštrukciu, jej operačné dôsledky majú omnoho väčšiu šírku, než sa môže zdať, informuje The War Zone.

R‑60 je infračervená, teplom navádzaná strela, ktorú pôvodne používali sovietske stíhačky MiG‑21 či MiG‑23. Samotný Shahed‑136 je pomalý, hlučný a veľký cieľ, ktorý nemá žiadny pokročilý radar ani systém riadenia paľby. Nie je preto pravdepodobné, že by dokázal samostatne odpaľovať raketu v zmysle klasického vzdušného boja. Skôr ide o snahu vytvoriť lacnú lietajúcu platformu, ktorá môže pri vhodných podmienkach odpáliť teplom navádzanú strelu na blízky vzdušný cieľ.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Napriek tomu takáto konfigurácia vytvára nový taktický problém. Ak sa dron dokáže dostať do blízkosti ukrajinského vrtuľníka, samotná prítomnosť IR strely môže prinútiť ukrajinské stroje manévrovať, ustúpiť alebo prerušiť operáciu.

Lacný dron vs. drahá obrana

Kľúčom k pochopeniu významu tejto úpravy nie je technická sofistikovanosť, ale ekonomická asymetria, ktorú Rusko touto zmenou dosiahlo. Ukrajina totiž musí na zostreľovanie Shahedov používať drahé rakety systémov NASAMS či IRIS‑T, alebo nasadzovať stíhačky MiG‑29 s nákladnou prevádzkou a obmedzeným počtom letuschopných kusov. Každý takýto zásah výrazne zaťažuje ukrajinský rozpočet aj logistiku.

Naopak, Shahed‑136 je lacný, masovo vyrábaný a spotrebný. Ak relatívne lacný dron dokáže prinútiť Ukrajinu reagovať drahými zbraňami alebo odkloniť jej letectvo, Rusko automaticky víťazí v pomere cena/výkon. Pridanie strely R‑60 tento efekt ešte zvyšuje. Ukrajina musí investovať viac energie a zdrojov do ochrany svojich lietadiel aj vrtuľníkov, čo zvyšuje jej operačné náklady.

Najväčším rizikom sú však vrtuľníky. Ukrajinské Mi‑8/Mi‑17 či Mi‑24 často operujú nízko nad terénom pri prieskumných alebo protidronových misiách. Práve tieto parametre z nich robia ideálny cieľ pre infračervenú strelu R‑60. Tá má najväčšiu účinnosť proti pomalým a tepelným cieľom, najmä pri útoku zo zadnej polosféry, kde sa výfukové teplo prejavuje najintenzívnejšie.

Nová konfigurácia preto môže výrazne obmedziť nasadzovanie ukrajinských vrtuľníkov v prvej línii, pri nízkych preletoch aj pri hliadkovaní nad zložitým terénom. Každý vzlet v rizikovej zóne nesie nové riziko, ktoré tu predtým jednoducho neexistovalo.

Budúcnosť ruských improvizácií

Najvážnejší dôsledok tejto novej konfigurácie spočíva v zmene ruskej taktiky, ktorá smeruje k tzv. dronovým loveckým balíčkom. Ide o spolupracujúce bezpilotné platformy so zdieľaným navádzaním: prieskumný dron, pozemný radar alebo iný senzor najprv identifikuje cieľ a odošle údaje operátorovi. Shahed sa následne priblíži do vhodnej vzdialenosti, pričom celý čas využíva MITL riadenie, aby reagoval na pohyb cieľa v reálnom čase.

Keď sa ukrajinský vrtuľník alebo pomalé lietadlo dostane na dosah, operátor potvrdí tepelnú stopu a odpáli R‑60. Takáto „kooperácia“ mení Shahed z jednorazového útočného dronu na súčasť koordinovaného lovného reťazca, ktorý môže pôsobiť výrazne nebezpečnejšie než izolované drony. Tým sa Shahed stáva nielen útočnou, ale aj viacúčelovou zbraňou s prvkami sebaprotekcie. Spája nízke náklady, nízku radarovú stopu a schopnosť vykonať improvizovaný protilietadlový útok.

Čo to znamená pre Ukrajinu

Ukrajina tak bude musieť upraviť vlastnú taktiku aj rozloženie síl. Ľahké systémy PVO musí presunúť bližšie k oblastiam, kde vrtuľníky štandardne operujú, aby mali okamžitú ochranu pred potenciálnym útokom z nízkej výšky. Rovnaký tlak vznikne aj na samotné letové profily. Posádky budú musieť obmedziť nízke lety, hliadkovanie a prelety nad rizikovým terénom. Pretože práve v týchto výškach sú najzraniteľnejšie voči teplom navádzaným strelám.

Zároveň Ukrajina musí posilniť elektronický boj. Nielen proti samotným dronom, ale aj proti infračerveným hlaviciam, ktoré potrebujú stabilnú tepelnú stopu, aby sa mohli naviesť. A napokon ide aj o peniaze. Ak Rusko dokáže lacným dronom prinútiť Ukrajinu míňať drahé rakety, Kyjev bude musieť investovať viac do dostupnejších protidronových systémov, ktoré zvládnu takýto typ hrozby bez toho, aby vyčerpávali najcennejšie zásoby PVO.

Tento krok Ruska pravdepodobne nespôsobí masové zostrely ukrajinských lietadiel. Zásadne ale ovplyvní ich taktiku, ich bezpečný operačný priestor a ich finančnú záťaž.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať